Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       17. apríl 2002 Ach, tie prieskumy! Milan Žitný Ústav pre výskum verejnej mienky zverejnil dnes aprílový prieskum volebných preferencií politických strán. V porovnaní s rovnakým mesiacom pred rokom sa takmer nič dramatické nezmenilo a podobne, ako je stabilná vládna koalícia, sú stabilné aj nálady voličov. Výnimkou sú elektoráty SDĽ a SNS. Ich voliči sa čiastočne rozdelili a čiastočne presunuli pozornosť k bezpečnejším subjektom, ktoré majú reálnu šancu na vstup do parlamentu. Pôvodný elektorát SNS sa rozdelil medzi Malíkovcov a Slotovcov, čiastočne prešiel aj k iným stranám, čím sa obe prepadli pod päťpercentnú hranicu. Oproti minuloročnému aprílu sa nad piatimi percentami objavila iba nová Ruskova ANO. Od ďalších prieskumov verejnej mienky sa ešte očakáva odpoveď na otázku, či nová Sociálnodemokratická alternatíva má šancu nahradiť SDĽ v NR SR, alebo tiež zostane v pozícii mimoparlamentnej strany. Výsledky, veľmi podobné prieskumu ÚVVM, priniesla aj agentúra Dicio. Oba prieskumy naznačujú, že voľby 2002 môžu zredukovať počet parlamentných subjektov až na šesť - HZDS, Smer, SMK, SDKÚ, KDH a ANO. Napriek tomu, alebo práve preto zostane slovenskou tradíciou, že ak HZDS nie je vo vláde, vytvoria ju široké koalície politických strán rôznych orientácií. Prvýkrát sa tak stalo na jar 1994, keď vznikla vláda premiéra Jozefa Moravčíka po vyslovení nedôvery premiérovi Vladimírovi Mečiarovi. Šesťmesačnú vládnu koalíciu tvorili do septembrových parlamentných volieb ´98 DÚ, KDH a SDĽ, ktoré mali tichú podporu Spolužitia a MKDH. Sledovanie výsledkov prieskumov môže ukázať hlavné trendy v politickom živote, pomôcť v približných odhadoch rozdelenia kresiel v budúcej NR SR, prípadne ukazovať politickým stranám barometer nálad voličov. Je tiež dobré mať na pamäti, že doteraz sa ani jedna agentúra netrafila úplne presne do celkových výsledkov volieb. Prieskumy, aj keď sú robené na reprezentatívnych vzorkách, sú jedna vec a moment vhodenia hlasovacieho lístka, ktoré už nie je odvolateľné, je vec druhá. Príkladom môžu byť voľby 1994, keď SDĽ, ktorá mala v marci 94 približne 17% a už sa videla v budúcej vláde, sa dostala do parlamentu v koalícii ľavicových strán Spoločná voľba tesne nad hranicou zvoliteľnosti s 10,4%. HZDS sa mohlo vrátiť opäť k moci a hneď aj začalo tvrdo účtovať s politickými protivníkmi v pamätnej noci 11.novembra 98 v NR SR. Na druhej strane sú prieskumy takmer stopercentne spoľahlivé v odhadoch, kto sa do parlamentu celkom určite nedostane. Tu sa prejavuje azda najväčšia tichá spolupráca voličov s agentúrami. Ak sa určitý subjekt dlhodobo objavuje hlboko pod 5%, časť jeho voličov sa môže rozhodnúť dať svoj hlas "istote". Najväčšou oblasťou pre špekulácie je však skupina tzv. nerozhodnutých voličov, ktorí do poslednej chvíle taja, alebo ešte netušia, koho chcú, alebo budú voliť. Politické strany sa vo svojich analýzach zaoberajú najviac práve nerozhodnutými voličmi, voľby roku 1992 však ukázali na príklade štvorpercentnej ODÚ - ktorá rátala s ich podporou - že na túto skupinu sa vôbec nedá spoľahnúť. Vo voľbách roku 1998 zohrala nemalú úlohu kampaň tretieho sektora, vyzývajúca prvovoličov, aby využili volebné právo a šli voliť. Táto mobilizácia, ktorá zasiahla najmä mestské prostredie, prispela k vysokej účasti vo voľbách a v konečnom dôsledku aj k možnosti vytvoriť väčšinovú vládu bez HZDS. Kampaň vznikla aj pod vplyvom prieskumov verejnej mienky, ktoré nepriamo poukazovali na nedostatočne aktivizované cielové skupiny voličov. V tomto roku sa opäť očakáva podobná kampaň, keďže počet prvovoličov je ešte vyšší, než bol v roku 1998. Všetky spomenuté faktory budú mať vplyv na záverečný účet a novú spoločenskú objednávku voličov, takže súčasné výsledky prieskumov verejnej mienky je treba brať s určitou rezervou, aj keď v základných rámcoch ukazujú stabilné dlhodobé trendy. Malé pootočenie kormidlom dokáže urobiť veľkú zmenu kurzu, malé zmeny v hlasovaní voličov môžu otočiť krajinu iným smerom. V tejto chvíli to ale vyzerá tak, že k zmene jej kurzu už ani nemôže dôjsť - HZDS, ktorému sa podľa prieskumov nerysuje na horizonte volieb žiadny koaličný partner, sa môže pripravovať na zotrvanie v opozícii.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...