Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       19. apríl 2002 Sú chýry o bohatom klére na Slovensku pravdivé? Katarína Lutherová Majetok cirkví na Slovensku za posledných dvanásť rokov výrazne vzrástol. Už len zmienka o vyše 800 nových sakrálnych objektoch s nákladmi od 20 do 30 miliónov korún dávajú tušiť nezanedbateľné príjmy cirkví, pochádzajúce z rozličných zdrojov. Navyše zbavených od povinnosti odvádzania daní a ciel. Akú ekonomickú moc zhromažďujú najsilnejšie cirkvi na Slovensku? úUvahu na túto tému pripravila Katarína Lutherová. Hneď na začiatok treba kvôli presnosti uviesť, že zistenie skutočných majetkových pomerov jednotlivých cirkví naráža na neprekonateľnú, ale objektívnu prekážku. Cirkvi nie sú povinné zverejňovať svoje príjmy a štát nezasahuje do ich vnútorných záležitosti. Je to v súlade s Listinou práv a slobôd, ktorá je súčasťou Ústavy SR a ak by nebolo naviazanie cirkví na štátny rozpočet, tak fakticky možno hovoriť o odluke cirkvi a štátu. Iba zbierky a finančné dary sa ako jediné zdroje uvádzajú pri výstavbe rímsko a grécko-katolíckych kostolov. Pokiaľ by sme o narastajúcom majetku usudzovali len na základe prírastku nových sakrálnych objektov a renovácie starších kostolov, asi by sme vo svojich úvahách príliš nepokročili. Ako pripomína vedúci cirkevného odboru ministerstva kultúry Ján Juran: AUDIO: "Nie je, myslím, správne označovať za veľké zbohatnutie cirkvi to, že si postavili veľa nových kostolov a bohoslužobných objektov. Pretože tie si okrem tých investičných nákladov vyžadujú ďalšie prostriedky na údržbu, vykurovanie, osvetlenie a vôbec na prevádzku." Uvádzať však podobné dôvody v prípade vráteného majetku uplatnením tzv.reštitučného zákona z roku l993 o zmiernení niektorých majetkových krívd jednotlivým cirkvám a náboženským spoločnostiam, však už nie je také jednoznačné. Aj keď je pravda, ako hovorí Ján Juran, že: AUDIO: "Takisto ten majetok, ktorý bol cirkvám vrátený, tak v niektorých prípadoch bol síce zhodnotený, ale vo všeobecnosti možno skonštatovať, že bol viac zdevastovaný ako zhodnotený. Jednalo sa najmä o budovy, do ktorých sa niekoľko desiatok rokov neinvestovalo, máme ich aj tu v Bratislave, čiže je to všetko relatívne a môže to každý občan potvrdiť, že ak má majetok, má s tým starosti a výdavky." Ján Juran zároveň pripúšťa, že najvyššie príjmy majú cirkvi z prenájmov objektov, ktoré majú vo vlastníctve. Navyše reštitúcie majú svoje pokračovanie. Výsledkom poslaneckej iniciatívy v parlamente vo februári tohto roku bolo schválenie dodatku k reštitučnému zákonu spred deviatich rokov o vrátení lesného majetku v chránených oblastiach. Konkrétne ide o lesy v Národných parkoch, vrátane komunikácií a budov, podľa približného odhadu asi o 2700 hektárov lesov. Poslanci schválili aj ustanovenie o zákonnom prevzatí majetku po Nemecko-maďarskom evanjelickom zbore Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku. Dostane tak len v prípade územia Bratislavy 26, zväčša nájomných historických budov v centre Bratislavy. A to aj napriek 7-ročnému neukončenému súdnemu sporu s mestom, v ktorom evanjelici nepreukázali svoj právny nárok na tento majetok. Príkladov nadobudnutia lukratívneho majetku by sa našlo oveľa viac, žiaľ absencia akejkoľvek centrálnej evidencie vylučuje urobiť aspoň približný odhad súčasného cirkevného majetku. Ako nám povedal vedúci cirkevného odboru ministerstva kultúry Ján Juran: AUDIO: "Predovšetkým ide o vnútornú záležitosť cirkví. T11 Treba brať do úvahy aj to, že tuná ide o rôzne subjekty. Aj v rámci týchto cirkví ide o majetok, ktorý patrí napríklad biskupstvu, potom sú tu farnosti, cirkevné zbory. V prípade Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi sú to aj rehole a kongregácie, ktoré majú tiež vnútornú autonómiu a svoj majetok. A ja osobne si nemyslím, že by ten majetok bol až taký veľký, aby zakladal nejakú politickú moc." Mýty o bohatstve kléru na Slovensku sú teda zatiaľ nepotvrdené. Zvýšené angažovanie sa najsilnejších cirkví v spoločenskom a politickom živote však dáva tušiť jeho rozmery.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...