|
|
| |
|
Dnes je piatok, 4. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
19. apríl 2002
|
Ani tieto voľby nebude mať verejnosť kvalitné informácie pre zodpovedné rozhodovanie sa
|
Mária Hlucháňová
|
Posledné dni je slovenská verejnosť doslova zasypaná novými tézami a nápadmi politických strán. Agenda, ktorá patrí až na skutočný predvolebný čas, sa začala vypúšťať zo straníckych centrál oveľa skôr, oveľa razantnejšie, profesionálnejšie a v oveľa väčšom rozsahu ako po iné roky. Média v tejto situácii evidentne ťahajú za kratší koniec. Vo väčšine prípadov svojich čitateľov či divákov o politických novinkách buď len sucho informujú, prípadne sa im podarí priniesť aj reakcie politických oponentov. Vo výnimočných prípadoch niektoré denníky nový nápad tej či onej strany vysvetlia čitateľom aj obsiahlejšie. Vzhľadom na blížiace sa voľby je prirodzené, že tento tlak na médiá sa bude zvyšovať. Výsledkom môže byť už koncom leta unavená verejnosť, ktorá si síce zapamätá základné tézy politických programov, tváre politikov či volebných maskotov, ale v podstate bude z ponuky strán poriadne zmätená. Ak to takto pôjde ďalej, nebude mať to základné vybavenie pre voliča - dostatok kvalitných vedomostí k zodpovednému rozhodovaniu sa. Túto situáciu už teraz majú na svedomí tak politici, ako aj médiá.
Politici sa zatiaľ v prevažnej miere sústredili len na heslovité a veľmi zjednodušené oslovovanie verejnosti. Evidentne nie sú pripravení svoje politické tézy vysvetľovať občanom podrobnejšie, prípadne o ne zápasiť s politickým súperom. Keďže strany a hnutia ponúkajú v drvivej väčšine tie isté tváre, je zrejmé, že na takúto prezentáciu nemajú dostatok odborne erudovaného personálu. Príkladom môže byť zdravotníctvo, školstvo. Všetci svorne hovoria o reformách, časť o ich potrebe, protivníci o ich nerealizovaní. Divák, poslucháč či čitateľ sa však zatiaľ ani od jednej strany nedozvedel, čo konkrétne treba urobiť. Je pravda, že na takúto diskusiu je nevyhnutné politikov vyprovokovať. Doslova ich prinútiť povedať pravdu o svojich zámeroch, predstaviť osobnosti, ktoré by ich vierohodne aj prezentovali. Túto službu by mali v prvom rade sprostredkovať médiá. Tu začína spomínaný druhý problém. Ani novinárska obec nie je pripravená na takúto "záťaž", a v podstate kopíruje len zvyky a spôsoby z minulých predvolebných období. Redakcie rovnako ako strany nedisponujú arzenálom žurnalistov, ktorí by mali chuť, vôľu a najmä vedomosti ponúknuť verejnosti informácie inej, oveľa lepšej kvality. Je až zarážajúce, že ani jedna strana, teda ani politici, ani médiá sa v podstate od posledných volieb zásadnejšie neposunuli do (ak to tak môžeme povedať) "vyššieho poschodia". Obom stačí to, čo bolo po iné roky, a obom to, zdá sa, aj vyhovuje.
Politikom málo erudovaní novinári a médiám nenároční a stále ti istí politici. Aby sme však boli spravodliví. Zásadný vplyv na celú situáciu mohli mať politici. Situácia mohla byť oveľa lepšia, ak by sa im chcelo napríklad stanoviť pravidlá pre kampaň vo volebnom zákone, ak by zrovnoprávnili verejnoprávne inštitúcie so súkromnými. Ak by skutočne urobili všetko pre reálne odpojenie verejnoprávneho rozhlasu a televízie od štátu, od jeho väzieb na akékoľvek politické rozhodovanie. V tomto dosť zásadným spôsobom zlyhali. Na druhej strane tým ale len potvrdili, že tej náročnejšej diskusie sa boja. Že keď nemusia, tak ju radšej nahradia jednoduchými heslami. Ich akože stratégiu však môžu ešte čiastočne zmeniť práve médiá. Určite však inou formou a iným spôsobom, ako sme toho boli svedkami tento týždeň pri organizovaní okrúhleho stola politických lídrov istým denníkom.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|