|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
22. apríl 2002
|
Ftáčnika "nepustila" stranícka príslušnosť
|
Oľga Štefucová
|
Minulý týždeň opustil kreslo ministra školstva Milan Ftáčnik. Rezort viedol tri a pol roka a počas nich dokázal predovšetkým na legislatívnom poli "preň" vybojovať viaceré zákony, ktoré podľa jeho minulých i súčasných straníckych súputníkov znamenajú naštartovanie reformy v slovenskom školstve. V súvislosti s Ftáčnikovým odchodom sa však objavili aj otázniky, či jeho pôsobenie bolo skutočne reformné. Odpoveď hľadala Oľga Štefucová.
Na úvod povedzme, že príčinou predčasného odchodu Milana Ftáčnika z postu ministra školstva - pred novinármi opakovane v minulých dňoch tvrdil, že mienil "vytrvať" až do konca funkčného obdobia - nebolo jeho odborné zlyhanie ani žiadna kauza, či už korupčná alebo osobná. Tou bola výmena straníckeho trička, čo na Slovensku nie je nič nezvyčajné, ba sa stalo už priam súčasťou politickej reality. Svoju misiu exminister nemohol dokončiť preto, lebo, citujeme jeho slová: "prestal som rozumieť politike SDĽ". Od tohto momentu, teda vyhlásenia o odchode z Koncošovej a prechode do Weissovej ľavicovej strany, bol Ftáčnikov osud čoby ministra školstva spečatený. Päť mesiacov pred voľbami žiadna výhra pre slovenské školstvo, hoci na prvý pohľad, čo vykonať mal aj vykonal. Sám Ftáčnik po podaní demisie vo štvrtok minulý týždeň pred novinármi deklaroval plnenie programového vyhlásenie vlády, v ktorom sa uvádza, že "rozhodujúcu úlohu štátu vláda vidí v zastavení úpadku a vzostupnom koncepčnom rozvoji výchovy a vdelávania, ako aj zaistení rovnosti v prístupe ku vzdelaniu." Milan Ftáčnik, odraziac sa od tejto vety, vyslovil nasledujúce:
AUDIO: "Som presvedčený, že sa nám podarilo zastaviť úpadok školstva a vytvoriť predpoklady pre koncepčný, vzostupný rozvoj škostva v budúcnosti. Toto je hodnotenie, veľmi triezve hodnotenie tých tri a pol roka, ktoré máme za sebou."
Otázok, ktoré zostávajú po Ftáčnikovom odchode otvorené, je však viacero. Naznačili to aj prvé reakcie zo školského či akademického prostredia vo chvíli, keď sa jeho odchod stal realitou. Predovšetkým, ak niesol zodpovednosť za rozhodujúce legislatívne kroky - čo zvládol - mal by ju niesť aj pri ich uvádzaní do života. A to je etapa bezosporu oveľa ťažšia. Naviac, ak prijatá legislatíva nie je krytá ďalšími podpornými krokmi tak zo strany vlády, ako aj ministerstva financií. Napríklad v súvislosti s prechodom kompetencií v oblasti základných a stredných škôl na samosprávy od 1. júla. Hovorí podpredseda OKS René Bílik:
AUDIO: "Neprechádzajú však ako originálne kompetencie, ako prenesená štátna správa. A už dnes tieto veci pri príprave na delimitáciu spôsobujú obrovské problémy. To znamená, že minister školstva sa nezasadzoval o skutočnú decentralizáciu, ale len o presun správy majetku a tie podstatné kompetencie si ponecháva centrálna vláda."
Podobná situácia je aj s vysokými školami, pričom zákon o nich považuje Ftáčnik za svoju "najväčšiu" výhru. Samostatnou kapitolou v súvislosti so zákonom o vysokých školách je ministrom presadená verzia o bezplatných všetkých formách štúdia. Splnil tým "do litery" svoje ľavicové cítenie - v línii sociálnej politiky Strany demokratickej ľavice - pričom ale dosiahol to, pred čím ho mnohí odborníci i akademickí funkcionári varovali. Ftáčnik neakceptoval jednoduchú priamu úmeru a totiž, že zvyšovanie počtu vysokoškolákov - hoci v súlade s programovým vyhlásením a ministerskými koncepčnými materiálmi - prinesie pri veľkorysosti štátu o bezplatnom vzdelávaní, buď znižovanie úrovne vzdelávania, alebo sa tieto počty nevyhnutne musia znížiť.
V súvislosti s nedostatkom peňazí treba už len pripojiť realizáciu toľkokrát Milanom Ftáčnikom preferovaného zákona o verejnej službe, ktorým by si podľa neho mali učitelia na všetkých stupňoch škôl výrazne "polepšiť". René Bílik z expertnej skupiny pre školstvo Občianskej konzervatívnej strany hovorí o opaku:
AUDIO: "Ten zákon o verejnej službe je vo svojej podstate finančne nezabezpečený a tú finančnú nezabezpečenosť najviac pocítia práve učitelia a pracovníci školstva. A svojho času sa hovorilo o zákone o učiteľoch a teraz vlastne učitelia spadajú pod zákon o verejnej službe a tento zákon je naozaj dosť sporný a problematický."
Milan Ftáčnik v kresle ministra školstva urobil dosť. Neurobil však to podstatné. Nedotiahol reformu školstva do realizačnej fázy. K tej sa obrátil chrbtom - hoci v záujme "vyššieho cieľa", ako sa vyjadril v súvislosti so vstupom do SDA a tým pádom odchodom zo školstva. Zostal stáť na štartovacej čiare. A športové pravidlá hovoria jasne, ten kto nevyštartuje, tomu sa účasť nepočíta a o vbehnutí do cieľa môže iba snívať.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|