Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       23. apríl 2002 Prvovoliči sú pre politické strany atraktívnou skupinou Katarína Lutherová Mimovládne organizácie už rozbehli informačnú kampaň zameranú na zvýšenie voličskej účasti a informovanosti voličov. V centre ich záujmu je skupina prvovoličov, v ktorej je najviac nerozhodnutých a málo informovaných mladých ľudí. Podrobnejšiu analýzu tohto voličského potenciálu na základe sociologických prieskumov ponúka Katarína Lutherová. Aktivisti Občianskeho oka sa po zhodnotení účasti voličov v predchádzajúcich parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi opäť sústredili na skupinu prvovoličov. Podľa prieskumov verejnej mienky predstavujú zhruba desať percentný voličský potenciál. A ako pripomína analytička Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyarfášová: AUDIO: "Prvovoliči predstavujú pomerne veľkú voličskú skupinu a je to zatiaľ, by som metaforicky povedala, nepopísaná tabuľa. Čiže nemajú zatiaľ žiadne skúsenosti s volebným rozhodovaním, majú spravidla menej informácií ako majú ostatní voliči. Z výskumov vieme, že veľmi často voliť nejdú, sú nerozhodnutí a nevedia, ako vlastne sa v tej situácii zachovať." V minulých parlamentných voľbách boli mimovládne organizácie zacielené práve na túto skupinu. Ako napovedajú podrobnejšie sociologické prieskumy, podarilo sa iste aj ich pričinením dosiahnúť, že volebná účasť tejto skupiny bola zhruba na úrovni celkového počtu oprávnených voličov. Teda išlo o 80 až 85%-nú účasť prvovoličov. Sociologické štúdie vtedy preukázali aj ich orientáciu na hodnoty liberálnej demokracie, čo prispelo k prevahe demokratických politických síl v konečnom výsledku volieb. Ako pripomína sociologička Oľga Gyarfášová, východisková situácia na politickej scéne pred tohtoročnými parlamentnými voľbami je iná: AUDIO: "Dnes je tá situácia, samozrejme o niečo komplikovanejšia, nie je už čierno-biela ako bola v 98-om roku. Na politickej scéne pribudli strany, ktoré vtedy nekandidovali a vôbec neexistovali." O to dôležitejšia je v prípade prvovoličov ich celková informovanosť o voľbách a vedomie zodpovednosti za svoje rozhodovanie. Preto aktivisti Občianského oka v projekte informačnej kampane s názvom "Diskusie s prvovoličmi" dávajú priestor tohtoročným maturantom, aby vyjadrili svoje názory a pocity v súvislosti so spoločenskými problémami a ich riešením zo strany politických strán. Doterajšie postrehy z diskusií so stredoškolákmi v južnom regióne Slovenska nám sprostredkoval jeden zo 48-mich aktivistov Patrik Tóth. AUDIO: "Je to také rozličné aj u tých škôl. Niekde je viac informácií, takže tam sme išli skôr cez tie postoje, niekde menej, tak tam sme informácie dávali my. V podstate som bol milo prekvapený, že väčšia časť sa prikláňa k tej dôležitosti a vidí zmysel vo voľbách. A chce nejakým spôsobom usmerniť to dianie na Slovensku. Tých sme v tom podporili a tých nerozhodnutých niekde, sami rozhodnutí, strhli na svoju stranu." V niektorých regiónoch, ako uviedli účastníci diskusií, sa prevládajúca apatia a dezilúzia mladých ľudí spája s vysokou nezamestnanosťou a nemožnosťou vlastného uplatnenia sa v spoločnosti. Preto je ich nerozhodnosť pri výbere politických strán výrazne vyššia, alebo naopak, dajú sa ľahšie zlákať predvolebnou rétorikou nových politických subjektov a ich predstaviteľov. Hovorí opäť sociologička Oľga Gyarfášová: AUDIO: "Zatiaľ sa ukazuje z výskumov, že sú úspešnejšie v zmysle preferencií, ktoré prvovoliči deklarujú v prieskumoch. Dôležité je, že zatiaľ je z nich podstatne viac nerozhodnutých, ako je medzi staršími voličmi a aj vyšší je podiel tých, ktorí dnes hovoria , že voliť nepôjdú. Takže, keď máme v celej populácii voličov nerozhodnutých asi tridsať percent, tak v skupine prvovoličov je ich 40 až 50%. A potom z tých 50-tich percent, ktoré teda už povedia, že by volili, tak potom sú nadpriemerne úspešné nové politické strany". Na záver už hádam len treba zopakovať známe pravidlo, že čím je vyššia volebná účasť, tým reprezentatívnejší je výsledok volieb a zloženie zákonodárneho zboru. To sú dôvody, pre ktoré informačnú kampaň mimovládnych organizácií treba len uvítať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...