Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       25. apríl 2002 V Bratislave o slobodnom pohybe osôb Oľga Štefucová Diskusia o slobodnom pohybe osôb na európskom trhu práce pokračovala dnes na slovenskej pôde. Aktéri medzinárodnej konferencie "Slobodný pohyb osôb - právo každého Európana", ktorú zorganizovali členovia Európskeho združenia študentov práva, si mohli vypočuť názory členov nielen slovenskej diplomacie, ale aj zástupcov členských krajín Európskej únie a odborníkov na medzinárodné právo k problematike voľného pohybu. Viac už Oľga Štefucová. Negociačná kapitola o slobodnom pohybe v rámci predvstupových rokovaní s EÚ patrí k najcitlivejším. Potvrdil to vo svojom vystúpení na konferencii aj štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničných vecí. Ján Figeľ zdôraznil, že voľný pohyb osôb má veľký vplyv predovšetkým na trh práce a to rovnako na oboch stranách - teda aj v členských, aj kandidátskych krajinách. AUDIO: "Veľmi dlho sa rodila odpoveď na to, za akých podmienok otvoriť pracovné trhy na strane štátov únie. Pamätáte si signály hlavne z Nemecka a Rakúska o tvrdej požiadavke na sedemročné moratórium, ktoré je predovšetkým politickým riešením a politickou požiadavkou." Napokon sa, ako to zdôrazňovali viacerí účastníci dnešnej konferencie, podarilo zo strany kandidátskych krajín presvedčiť Európsku komisiu a vačšinu štátov únie, že flexibilnejší model je odpoveďou na oveľa pestrejšie prostredie v Európe, než predstavuje situácia len v niektorých ekonomikách. Viaceré členské krajiny už dnes chápu, že prechodné obdobie, ktoré je výrazom obáv z príchodu lacnej pracovnej sily, ale tiež z kriminality, nemá ekonomické opodstatnenie. Preto je dnes stav taký, že Švédsko, Holandsko, Írsko, ale tiež Dánsko nebudú po vstupe kandidátov uplatňovať žiadne prechodné obdobia. Veľká Británia a Belgicko počítajú s maximálnou dĺžkou dva roky, viacerí členovia únie sa o podmienkach voľného pohybu dohodnú až po rozšírení EÚ. Veľvyslanec Rakúska Martin Bolldorf vo svojom vystúpení naznačil, že jeho krajina - ktorá spolu s Nemeckom najviac presadzovala zavedenie sedemročných prechodných období, z obavy pred prílevom lacnej pracovnej sily na svoje trhy a tým zúženie priestoru pre domácich - po prvých dvoch rokoch zváži, či kandidátske krajiny dodržali všetky podmienky kapitoly o slobodnom pohybe osôb. Zároveň bude Rakúsko analyzovať, aký sociálny dopad na vlastnú spoločnosť rozšírenie únie prinieslo. Francois del Marmol, veľvyslanec Belgicka, konštatoval, že jeho krajina nemá žiaden problém so slobodným pohybom osôb. A to rovnako vo vzťahu k cudzincom zo západnej i východnej Európy. AUDIO: "Rád by som vás ubezpečil, že právo bude platiť rovnako pre všetkých, či to budú belgickí občania pohybujúci sa na trhu práce, alebo cudzinci, starší či mladší, študenti, rovnako aj ich rodinní príslušníci. Aj keď Belgicko počíta po rozšírení so slabším nárastom na pracovnom trhu, čo spôsobí zvýšené výdavky v sociálnej oblasti, nebude to dramatické." Navyše, Belgicko podľa Marmola neverí, že by do krajín únie prichádzala v silnom počte nekvalifikovaná pracovná sila, už aj kvôli jazykovej bariére. Túto stránku procesu rozširovania podčiarkol aj nemecký veľvyslanec na Slovensku Frank Lambach, ktorý vyslovil názor, že Slovensko si väčší odliv kvalifikovanej pracovnej sily nemôže dovoliť. A tá jej časť, ktorá sa rozhodne prísť do Nemecka, je tu iba vítaná. Navyše, po roku môže kvalifikovaný pracovník získať rovnaké práva, ako občan Nemecka. Konferencia "Slobodný pohyb osôb - základné právo Európana" mala byť v prvom rade fórom pre mladých, študentov, ktorí sa práve ako kvalifikovaná pracovná sila budú môcť uchádzať o zamestnanie v širokom európskom pracovnom priestore. A hoci ich záujem sa dnes neveľmi prejavoval v aktívnej účasti na diskusii, konferencia mohla byť aspoň dobrým orientačným bodom v práve EÚ a pozícii Slovenskej republiky v rámci neho. Prezidenta organizátorskej slovenskej pobočky Európskeho združenia študentov práva Ivana Ikrényiho sa Slobodná Európa opýtala, ako dnes mladí ľudia otázku slobodného pohybu vnímajú. AUDIO: "Na tom stojí samotná Európa. Už to nie je ekonomická zóna, ale sloboda pohybu. My ju vnímame predovšetkým ako študenti čo sa týka študovania, práce v zahraničí a podobne. RFE: Vnímate ešte aj nejaké bariéry? I.Ikrényi: Tak ak mám byť úprimný, už to nie sú určite bariéry, ktoré tu boli v minulosti - jazykové a podobne. Sme ctižiadostiví, iniciatívni, dynamickí viac ako boli naši predkovia. Ale jediná bariéra, najväčšia asi čo sa týka Slovenska, je otázka financií." Aj tú by však v budúcnosti mohla odbúrať možnosť uplatniť sa na európskom trhu práce. To je šanca, ktorú proces rozširovania Európskej únie ponúka v prvom rade mladým generáciám v kandidátskych krajinách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...