Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       27. apríl 2002 Mám dôvod si myslieť Marián Leško Šéfka Slovenskej národnej strany a náčelník Pravej Slovenskej národnej strany už niekoľko mesiacov spolu hrajú podivnú hru. Ján Slota nechodieva na stretnutia, na ktoré ho pozýva Anna Malíková, a Malíková zas nechodí na tie, na ktoré ju pozýva Slota. Pritom sa obaja pozývajú preto, aby spolu rokovali o zjednotení „národných síl“ na Slovensku. Ak by k takému zjednoteniu naozaj došlo, s pravdepobnosťou blízkou istote by sa ich spoločná národná strana dostala do ďalšieho parlamentu. Takmer isté je však aj to, že k zjednoteniu nedôjde, lebo Slota a Malíková sa už aj k sebe správajú presne tak, ako sa správajú k inak zmýšľajúcim. Mám dôvod si myslieť, že princíp, ktorý obaja vyznávajú, princíp exklúzie, čiže vylučovania, princíp všetkých extrémistických strán a politikov, ich k sebe nepustí. Pre demokratické politické subjekty je príznačné, že vo svojej činnosti uplatňujú princíp zahrňovania, princíp inklúzie. Usilujú sa o začlenenie menšín, menšinových spoločenských skupín či marginalizovaných osôb do spoločenského celku. Vo verejnom živote sa snažia uplatniť také postupy a mechanizmy, ktoré vťahujú ľudí do hlavného spoločenského prúdu. Preto programovo vytvárajú také prostredie, aby sa menšiny rozličného druhu a typu mohli stať nediskriminovanou súčasťou spoločnosti. Extrémistické politické strany fungujú na opačnom princípe. Ich hlavným pracovným prostriedkom je totiž princíp exklúzie, princíp vylučovania. Aj keď sa môžu od seba odlišovať v tom, koho vylučujú ako neprijateľného či nežiadúceho, spoločné majú to, že niekoho vylučujú. Preto do zoznamu extrémistov patria aj politici, ktorí nemajú takmer nič spoločné – pravda, až na to, že sa držia princípu exklúzie. Le Pen, Haider, Žirinovskij, Šešelj, Sládek, Csurka a mnohí ďalší, uplatňujú princíp vylučovania v praktickej politike. Slota a Malíková ho uplatňujú takisto. A nielen proti iným, ale aj proti sebe. Podpredsedníčka Malíková stála pevne po boku svojho predsedu Slotu, keď dlhé roky zo spoločenského celku vylučoval etnikum i národnostnú menšinu. Reči svojho šéfa o krátkom dvore a dlhom biči, o hnusnom národe, ktorý prišiel do Európy na malých koníkoch, dopĺňala iba poznámkami o tom, že na juhu Slovenska vraj treba „robiť ekonomické a neviemaké zásahy také, že po desiatich-pätnástich rokoch by sa nedalo o autonómii rozprávať, lebo, surovo povedané, nemal by kto...“ Okrem toho, že svoj princíp exklúzie použili na – takpovediac – neslovákoch, uplatnili ho aj na tých príslušníkov národa, ktorí s predstaviteľmi menšiny spolupracovali a spolupracujú. Známy je Slotov výrok, ktorým vyjadril, čím sa riadi jeho vzťah k výkonnej moci na území Slovenskej republiky. „Pľujem na takú vládu, ktorej budú Maďari. Všetko ostatné je vata.“ Jeho slogany z obdobia Moravčíkovho či Dzurindovho kabinetu, že to nie je slovenská vláda, ale vláda cudzích na Slovensku, dopĺňala Anna Malíková vyhláseniami, že dnešná vládna koalícia porušuje základné práva štátotvorného národa, čím sa dopúšťa vlastizrady a že jej reprezentanti vraj „nie sú vôbec Slováci“. Slota a Malíková doviedli svoj princíp exklúzie do dôsledkov - napokon ho uplatnili aj proti sebe. Za jedenásť rokov pôsobenia SNS v slovenskej politike si ľudia už zvykli na to, že existuje strana, ktorá o sebe hovorí, že zastupuje a reprezentuje národ. Komická stránka tohto pseudozastupovania vychádza najavo vtedy, keď sa Slota s Malíkovou hádajú, či národ reprezentuje SNS, alebo PSNS. Rovnaký nárok na jeho zastupovanie by totiž mohla vzniesť aj PNS – pôvodne poštová a dnes prvá novinová služba. Spôsob, akým sa Slota s Malíkovou navzájom zbavujú práva, ktoré nikomu nepatrí a ani patriť nemôže, je naozaj smiešny a obaja robia všetko, čo je v ich silách, aby trápnosť tohto sporu ešte vystupňovali. Šéf Pravej SNS hovorí, že „slovenský národ ešte nestál tak blízko potrebe zjednotenia ako dnes“ a že jedinou prekážkou, aby mohol svoje potrebe uľaviť, je „ješitnosť jednej osoby – Anny Malíkovej“. Predsedníčka SNS zas tvrdí, že kompánia okolo Slotu predstavuje skupinu ľudí, „ktorí si radi posedia, popijú, porozprávajú o bývalej i budúcej privatizácii, a možno niekde si aj zaspievajú nejaké národné myšlienky, a keď ešte vládzu chodiť, tak preskočia vartu.“ Arthur Schopenhauer napísal, že každý politik vidí nedostatky iných politikov a keď politici hovoria o tých druhých, všetci majú pravdu. Pravdu má Malíková, keď hovorí o Slotovi, i Slota, keď hovorí o Malíkovej. Extrémisti neprinášajú úžitok vtedy, keď vylučujú iných, ale keď sa vylučujú navzájom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...