Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       29. apríl 2002 SDKÚ po vnútrostraníckych primárkach Jana Pankovčínová Cez víkend sa konali vnútrostranícke voľby Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ), ktoré predbežne určili mená a poradie kandidátov pre septembrové parlamentné voľby. Kandidátku však ešte môže na návrh volebného lídra Mikuláša Dzurindu zmeniť Prezídium strany. Viac už má Jana Pankovčínová. SDKÚ je na slovenskej politickej scéne jedinou stranou, ktorá umožňuje svojim členom súťažiť o posty kandidátov pre parlamentné, komunálne či prezidentské voľby. Keďže členská základňa už predčasom potvrdila pozíciu Mikuláša Dzurindu ako volebného lídra, cez víkend sa "hralo" o mená a poradie ďalších kandidátov. Zdôraznime, že princíp demokratickej súťaže ešte začiatkom roka vedenie strany oklieštilo. Podľa novelizovaných stanov Prezídium SDKÚ postavilo do primáriek okrem lídra aj ďalších trinásť svojich kandidátov na lukratívne pozície - štyroch priamo na čelo kandidátky až po číslo päť a ostatných na stabilné nepárne miesta od čísla sedem po 23. Regionálne zväzy a dve organizácie tak mohli dosadiť svojho človeka najskôr na šieste miesto. Presné čísla o počte hlasov pre jednotlivých kandidátov k dispozícii nie sú, podľa zverejnených údajov sa však volieb zúčastnilo vyše 80 percent členskej základne. Samotný Mikuláš Dzurinda pri hodnotení výsledkov pripustil, že primárky sprevádzalo aj napätie: AUDIO: "Je evidentné, že nie všade prebehli primárne voľby bez napätia, hladučko, že niekde vyvolali konflikty, ktoré sú v demokraciách veľmi prirodzené. A tak sa aj mne vidí osobne, že je lepšie, keď je súťaživosť na všetkých úrovniach, ako keby boli vody stojace a systém direktívny." Hoci Dzurinda žiadne konkrétne napätia neuviedol, z výsledkov primáriek sa niekoľko možností núka. Nie je tajomstvom, že primárky prebiehali v jednom volebnom obvode, to znamená, že každý člen strany, napríklad v Prešove, rozhodoval aj o kandidátoch iných regiónov. Vznikol teda - s istou dávkou nadsadenia - priestor na „kupčenie“ s hlasmi. Pripustil to aj šéf Bratislavského regionálneho zväzu Roman Vavrík, keď pre jedného z novinárov uviedol, že kraje sa na podpore svojich nominantov dohadovali systémom „vy podporíte mňa a my vás“, čo nepovažuje za nič neobvyklé. Vavríka primárky vyniesli na desiatu pozíciu, čím napríklad Bratislavčania obsadili sedem významných miest v prvej pätnástke kandidátky. Členská základňa potvrdila poradie prvej päťky - Dzurindu, Kukana, Mikloša, Šimka a Martinákovú ako jedinú ženu v prvej pätnástke. Prekvapením je umiestnenie mediálne nevýrazného ministra Jozefa Macejka, ktorý sa posunul z 23-tieho na siedme miesto. Slušnú pozíciu si vybudovala Libuša Martinčeková na 16-tej priečke za Žilinský región. Ak by SDKÚ obsadila v budúcom parlamente pätnásť kresiel, ako to zhruba vyplýva z jej dnešných preferencií a stala sa aj vládnou stranou, Martinčeková by sa mohla dostať do parlamentu ako náhradníčka. Definitívne ale kandidátku potvrdí až Prezídium strany na budúci pondelok. Je to trochu zvláštne, keďže prešla vnútrostraníckou súťažou. Okrem právomoci technicky vyriešiť umiestnenie kandidátov s rovnakým počtom hlasov totiž podľa stanov môže vedenie strany zmeniť poradie aj iných kandidátov, a to striktne na návrh lídra, čo môže vyvolať asociácie s praxou Vladimíra Mečiara v HZDS. Navyše, u Dzurindu bolo cítiť nervozitu pri otázkach, či toto svoje právo využije. Ten odmietol odpovedať konkrétne s tým, že "o tom bude tento týždeň premýšľať". Na otázku, či má napríklad právomoc vymeniť poradie Martinákovej s Macejkom, odpovedal lakonicky: AUDIO: „Teoreticky áno.“ Čitateľný je aj fakt, že sa členská základňa rozlúčila s doteraz významnými postavami - ministrami Harachom, Kňažkom, Kováčom, či exministrami Pittnerom a Palackom, avšak ten zostáva pokladníkom strany. Rovnako mimo hry zostala viac ako dvadsiatka súčasných poslancov. Dosť rozpačito možno vnímať Dzurindovu neochotu jasne povedať, s akým volebným ziskom strana ráta, keďže pri jej zakladaní hovoril o dvadsiatich percentách: AUDIO: "Zakladali sme SDKÚ dlhodobo, s dlhodobým cieľom a už naša predchádzajúca diskusia vám prednaznačila, že z jednej strany sa budeme uchádzať o čo najlepší volebný výsledok, ale z druhej strany všetko chce svoj čas." Opatrnosť je zrejme namieste najmä vzhľadom na vládnu zodpovednosť za nepopulárne kroky, ktoré za toto volebné obdobie podnikla široká vládna koalícia a s ktorými je v očiach voličov spájaný práve premiér Dzurinda. Jeho pozícia je neľahká aj vzhľadom na to, že mu budúci vládni partneri už teraz odkazujú, že s jeho osobou v budúcej vláde rozhodne nerátajú. Prelomiť túto bariéru totiž Dzurinda môže len vysokým volebným ziskom, a to je momentálne skôr hudba ďalekej budúcnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...