Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       29. apríl 2002 Vláda a Národná banka hodnotia rozpočtové riziká zjavne rozdielne Attila Lovász Vláda a centrálna banka hodnotia rozpočtové riziká zjavne odlišne. Vyplýva to zo slov guvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Juska a ekonomického vicepremiéra Ivana Mikloša. Kabinet sa minulý týždeň vo štvrtok zaoberal na mimoriadnom zasadnutí rozpočtovými rizikami. Tie by podľa odhadov ministerstva financií mohli zvýšiť schodok tohtoročného štátneho rozpočtu o 20 až 26 miliárd korún. Po tom, ako bol uverejnený tento odhad, prekvapilo, že vláda nekonala hneď a medzi prijatými opatreniami boli len čiastkové, možno povedať kozmetické zmeny. Bližšie už Attila Lovász. Po tom, ako Ivan Mikloš označil minulý týždeň vyčíslenie rozpočtových rizík za prehnané a nadsadené sa Banková rada NBS rozhodla zvýšiť úrokové sadzby o pol percenta. Hovorí guvernér Marián Jusko: AUDIO: "Chceli sme upozorniť nielen vládu, ale aj celú verejnosť, že existujú isté bariéry ekonomického rastu a isté bariéry spotreby, isté bariéry rastu miezd, rastu deficitu. Tieto bariéry treba rešpektovať bez ohľadu na to, či tu je volebný rok, alebo nie. Čiže to je apel na celú spoločnosť." Výraz "volebný rok" Ivan Mikloš dnes nespomenul. Jusko však poukazuje na to, že pretrváva tendencia zvyšovania domáceho dopytu, ktorého znižovanie je vždy veľmi nepríjemnou úlohou ekonomických opatrení vlád. Preto sme sa Mikloša spýtali, či je vo vláde ochota alebo odvaha prijať vo volebnom roku aj takéto opatrenia: AUDIO: "Keby ste sa ma spýtali, či som bol spokojný s rozhodnutím vlády, tak by som vám odpovedal, že som spokojný nebol, ale v rámci možností, v rámci realít, v ktorých sa nachádzame sa asi nedalo očakávať omnoho viac." A tu prichádzame ku koreňu problému. Je isté, že momentálna situácia nie je totožná s tou v roku 1998. Schodok platobnej bilancie je možné priebežne financovať, nenarástli neúmerne ani úroky ani rizikové prirážky, jednoducho nie sú na menu také tlaky, aké boli pred troma rokmi. Ale - je volebný rok a v ňom sa všetky strany snažia ukázať v čo nejlepšom svetle. Napríklad taký zákon o celoplošnom vyplácaní prídavkov na deti, o ktorom bude v júni rozhodovať parlament, jednoducho nebude možné neschváliť. Už teraz pozorovatelia hovoria, že to znamená ďalšie riziko pre rozpočtový schodok. Podobne je to aj s opatreniami, znižujúcimi spotrebu. Tie totiž neznamenajú nič iné, ako výber prostriedkov, ktoré zabránia spotrebe, nech je to už v cenách alebo v nefinančných bariérach prístupu k tovarom a službám. Ak to vláda neurobí, a na trhu sa objavia ešte aj ďalšie zdroje (napríklad z privatizácie SPP), môže platobná bilancia vyzerať ešte horšie. K tomu prichádza fenomén zhodnocovania koruny, ktorý nekorešponduje s výkonom ekonomiky, je to len výsledok pohybu slovenskej meny na finančných trhoch. Silnejšia koruna znamená lacnejší dovoz a drahší vývoz - teda ďalšie riziko pre platobnú bilanciu. A je tu ešte jedna aktuálna hrozba - aspoň podľa Mariána Juska: AUDIO: "Do parlamentu pôjde materiál o rozdelení príjmov z privatizácie, nový rozpočet FNM, tam sa bude rozhodovať o veľkých miliardách. Tam sa obávame, že by mohlo dôjsť k schváleniu výdavkov, ktoré by posilnili domáci dopyt a tým aj by posilňovali možno negatívne tendencie v zahraničnom obchode." K možnostiam nárastu spotreby Ivan Mikloš poznamenal: AUDIO: "Rast domácej spotreby je jednou - zdôrazňujem jednou - z príčin rastu deficitu bežného účtu a zahraničného obchodu. Ten deficit môže byť problémom, ak dlhodobejšie nebude krytý investíciami, ale úverovo." Jusko však vidí značný problém v istej pohodlnosti vyplývajúcej z bezproblémového krytia deficitu - zatiaľ. Domnieva sa však, že ak sa nebude robiť s rozpočtovými rizikami nič vážnejšie, bude musieť NBS zasiahnuť aj tvrdšie. Urobí to však len v prípade, že sa situácia nezlepší prípadne ešte zhorší. A jedna dobrá správa na záver: kumulatívna bilancia zahraničného obchodu za prvý štvrťrok je zlá, mesiac marec však vykazuje zlepšenie. Ak sa táto tendecia potvrdí, to ešte neznamená, že vláda sa nemusí mať na pozore. A to najmä preto, lebo v roku volieb sa len ťažko vyhne populárnejším a jednoduchším, dlhodobo však zlým opatreniam.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...