Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       30. apríl 2002 Parlament pred koncom volebného obdobia odráža neštandardné dianie v politike Jana Pankovčínová Neustále sa meniace zloženia poslaneckých klubov počas celého volebného obdobia, vystupňované zvlášť v jeho závere, odráža neštandardné pomery na celej slovenskej politickej scéne. Viac o podobe slovenského zákonodarného zboru pred májovou schôdzou a jeho schopnosti prijať potrebné eurozákony uvažuje Jana Pankovčínová. Dnešný parlament možno charakterizovať veľmi stručne - to, čo v ňom platilo po voľbách v roku 1998, je dnes definitívne minulosťou. A to nielen vo vzťahu k politickej príslušnosti jednotlivých poslancov, ktorí počas štyroch rokov zmenili svoje stranícke tričko, ale aj - a to je povážlivejšie - vo vzťahu k viacerým politickým subjektom, ktoré vďaka voličskej podpore pôvodne do parlamentu vstúpili a dnes - ak nezanikli - tak sú vo fáze hlbokého rozkladu. Reč je najmä o vládnych stranách - 42-členný poslanecký klub premiérovej SDK má dnes iba 26 poslancov, stratu „šiestich mužov cez palubu“ utrpel aj klub Strany demokratickej ľavice, z pôvodného 13-členného klubu Strany občianskeho porozumenia sa po niekoľkých turbulenciách i zmenách názvu stal klub s 9-timi poslancami. Naopak, po sporoch v SDK sa odčlenil 9-členný tím kresťanských demokratov. Takže jediným klubom „bez straty desiatky“ zostáva iba vládna Strana maďarskej koalície. Stabilným je tiež od začiatku volebného obdobia najpočetnejší parlamentný klub opozičného HZDS. Až na významnú a bezprecedentnú výnimku, keď sa jeho člen, poslanec Ivan Lexa už tri roky ukrýva v zahraničí a vyhýba sa trestného stíhaniu bez toho, aby sa jeho klub a jeho strana od neho aspoň verbálne dištancovali. Úplný rozvrat nastal v radoch opozičných národniarov - jeho pätnásť poslancov sa dnes po chodbách parlamentu potuluje so statusom nezávislí. Je úplne neštandardné, že po necelých štyroch rokoch volebného obdobia je celá pätina jeho členov - tridsať zo 150 - v pozícii nezávislých poslancov. Je potom jasné, že uzatváranie a najmä plnenie politických dohôd, je sizyfovská práca. A tak niet divu, že nestabilné zloženie parlamentu výrazne ovplyvňuje jeho prácu aj pri hľadaní kompromisov o znení konkrétnych zákonov a krokoch zákonodarného zboru. A zároveň, že kontrolná úloha Národnej rady SR, ktorá jej vyplýva z ústavy vo vzťahu k vláde i ďalším inštitúciám spoločnosti, najmä verejnoprávnym a štátnym, zlyháva. Na tomto konštatovaní nezmení nič ani dohoda, ktorá vzišla z pondelkového rokovania politického grémia, čo je poradný orgán predsedu parlamentu. Je úctyhodné, že sa zástupcovia koaličných i opozičných politických strán zhodli zvýšiť svoju disciplínu na posledných dvoch parlamentných schôdzach v záujme zavŕšenia integračných krokov Slovenska smerom k Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Istota voličov, či domácich a zahraničných pozorovateľov, že sa tak stane, sa však iba deklaráciami nezvýši. Navyše ak väčšina parlamentných strán bez ohľadu na to, či sú vo vláde alebo opozícii, sa k plneniu integračných záväzkov unissono a dlhodobo hlási. Takže pondelková všeobecná dohoda stihnúť prerokovať všetky vládne „eurozákony“, je iba prvým krokom, za ktorým by mali nasledovať ďalšie. A síce konkrétne politické rokovania o sporných bodoch, ktoré jednotlivé predložené zákony stále obsahujú a proti ktorým sa očakávajú lobistické tlaky rôznych skupín. Od nezvyšovania cien tabakových výrobkov po zákony, sprísňujúce normy v oblasti životného prostredia, s ktorými bude mať spočiatku podnikateľský sektor istotne problémy. Májová schôdza, ktorá sa začne o dva týždne, má na programe rekordných 202 bodov. Z toho je pritom viac ako 60 poslaneckých iniciatív - bez ohľadu na to, či sú potrebné viac alebo menej a nahrádzajú nekonanie vlády, alebo sú len produktom na zvýšenie mediálnej pozornosti a priazne voličov - nie sú v štandardnej demokracii obvyklé v takom množstve ako na Slovensku. Odvaha poslancov prichádzať a lobovať za svoje návrhy však vyplýva zo spomínaného neštandardného politického zloženia parlamentu. Situáciu zrejme ešte skomplikujú blížiace sa uzávierky v politických stranách, ktoré sa chystajú väčšinu svojich súčasných poslancov nepostaviť na kandidátky pre septembrové voľby. Atmosféra v poslaneckých kluboch a odhodlanie poslancov naplniť svoj mandát dôstojne v líniách svojich politických subjektov sa tak určite zoslabí. Ako to ovplyvní prijímanie eurozákonov, nie je ťažké uhádnuť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...