Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       30. apríl 2002 "Prvolezecký" zákon o audiovizuálnom fonde Katarína Lutherová Návrh zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde, ktorý minulý týždeň schválila vláda, je podľa predkladateľov výsledkom l2-ročného úsilia filmárskej obce o zriadenie neštátneho fondu. Mal by predstavovať jeden z doplnkových zdrojov financovania utlmenej slovenskej audiovizuálnej tvorby. Takzvaní povinní prispievatelia odvodov sa takejto forme štátneho zásahu do súkromnej oblasti podnikania intenzívne bránia. Viac informácií pridáva Katarína Lutherová. O potrebe zriadenia doplnkového zdroja financovania na oživenie pôvodnej audiovizuálnej tvorby na Slovensku sa skutočne diskutuje už l2 rokov. Dvaja zástupcovia filmárskych profesných združení, ktorí takýto návrh predložili, dokonca prijali miesto sekčného šéfa pre audiovíziu a médiá na ministerstve kultúry s cieľom úspešne zavŕšiť legislatívny proces. Najskôr to bol filmový teoretik Martin Šmatlák, od začiatku tohto roka ho vo funkcii vystriedal aktívny filmový tvorca, režisér Dušan Trančík. Obaja dnes spolu s ministrom kultúry Milanom Kňažkom informovali o vládou schválenom návrhu zákona, ktorý sa bude už v máji schvaľovať v parlamente. Vláda navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. septembra. Upresnime, že termín bol už dvakrát posunutý, čo minister Kňažko dnes vysvetlil takto: AUDIO: "Predovšetkým si treba uvedomiť, že tento zákon je svojho druhu vlastne jediný. V čase rušenia všetkých štátnych fondov a spochybňovania iných fondov najmä v tej ekonomickej a hospodárskej sfére, aj na tento zákon sa pozerali s istým podozrením." K posúvaniu termínu vytvorenia audiovizuálneho fondu prispela, podľa slov ministra, aj komplikovanosť tejto právnej normy. Tá spôsobila, že Legislatívna rada vlády SR o návrhu zákona rokovala dvakrát v záujme odstránenia všetkých možných nekompatibilných miest v zákone. Ako minister Kňažko v tejto súvislosti poznamenal: AUDIO: "Je to vlastne taký "prvolezecký" zákon do slova a do písmena. Ale veľmi, veľmi potrebný." Zdĺhavý legislatívny proces však spôsobili aj diskusie so zástupcami povinných prispievateľov do fondu. Viacmenej ide o súkromných podnikateľov v oblasti audiovízie, pretože vláda slovenskú verejnoprávnu televíziu od 3-percentných odvodov z koncesionárskych poplatkov oslobodila. Najväčšie výhrady k pracovným verziám zákona o audiovizuálnom fonde vzniesla Únia filmových distribútorov SR. Jeho predsedu Ivana Sollára sme sa spýtali, či únia zotrváva na svojom odmietavom stanovisku aj v prípade verzie zákona schválenej vládnym kabinetom. AUDIO: "Zákon je jednoznačne represívne postavený proti slovenskému audiovizuálnemu trhu. Postihuje kinárov odvodom 2-percent z ceny vybranej vstupenky, zníženej o DPH. Distributérov všetkých audiovizuálnych diel 5-timi percentami." Distribútori kriticky poukazujú aj na to, že predkladatelia nezvážili zlú ekonomickú situáciu, v akej sú prevádzkovatelia kín a domáci distribútori audiovizuálnych diel a nútia ich spolu s vysielateľmi televíznej služby represívnym spôsobom, aby prispievali, podľa nich, úzkej skupine audiovizuálnych tvorcov. Najväčšie výhrady k návrhu zákona o audiovizuálnom fonde Ivan Sollár sformuloval takto: AUDIO: "Tento fond je bez účasti štátu. Čiže súkromné spoločnosti sa skladajú istej skupine ľudí na ich činnosť. Považujeme to jednak za protiústavné a v prípade, že tento materiál prejde, budeme namietať jeho protiústavnosť." Distribútori sa ohradzujú aj proti vysokým pokutám, ktoré predkladateľ navrhuje uložiť za oneskorené vyúčtovanie. Za opakované porušovanie povinností môže byť pokuta až do dvoch miliónov korún, čo podľa predsedu Únie filmových distribútorov Sollára predstavuje viac než je celoročný zisk jednej distribučnej spoločnosti. V hre zostáva ešte aj prípadné ohrozenie obchodných záujmov amerických podnikateľov, ktorými sú v prípade filmovej distribúcie na Slovensku veľké holywoodske štúdiá. V prípade prijatia zákona o audiovizuálnom fonde v parlamente, by platenie 5-percentných odvodov za požičiavanie a šírenie audiovizuálnych diel požadovali domáci distribútori od zahraničných subjektov, čím by sa porušila platná dohoda o obchodných vzťahoch. Citlivých bodov, ktoré by ešte mohli zamedziť vytvoreniu audiovizuálneho fondu k l.septembru tohto roka je teda ešte stále dosť na to, aby sa dalo hovoriť o novej etape vo financovaní podvýživenej slovenskej kinematografie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...