|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
17. máj 2002
|
Odbory v prípade PPS Detva zlyhali
|
Mária Hlucháňová
|
Presne pred týždňom skončili svoje protesty v Bratislave zamestnanci krachujúceho podniku PPS Detva. Ich rozhodnutie vrátiť sa domov vyplývalo z konkurzu, ktorý vyhlásil vo štvrtok minulý týždeň Krajský súd v Banskej Bystrici, čo umožní vyplatenie aspoň troch výplat z garančného fondu. Príbeh sa však neskončil pred týždňom, mal pokračovanie aj tento pondelok, keď sa o probléme snažil diskutovať s viacerými členmi vlády a odborármi aj prezident Rudolf Schuster. Nateraz nerozoberajme opodstatnenosť aktivít politikov, sústreďme sa na odborárov a ich bossov, ktorí sa niekoľko týždňov najintenzívješie vynímali na TV obrazovkách a v ďalších médiách. Práve oni pôsobili pre verejnosť ako tí spravodliví, ktorí pohli veci v PPS najviac dopredu. Po zoradení niektorých faktov to však bolo skôr opačne.
Poďme po poriadku. V PPS Detva bola zastavená výroba už od februára a dlhy dosiahli asi 1,8 miliardy korún. Zamestnanci dostali za január nie celú mzdu, ale len symbolické dve tisícky. Situácia, ktorá jasne smeruje ku krachu a niet na čo čakať. Zamestnanci vyčkali ešte mesiac a 25. marca podali cez odbory (a to je dôležité!) návrh na krajský súd na vyhlásenie konkurzu. Podanie však malo zásadné nedostatky a tak súd dal (opäť odborárom) 5-dňovú lehotu na ich odstránenie. Nevedno, kto takúto poštu za detvianskych odborárov prevzal, ale asi nikto, lebo chýbajúce údaje neboli súdu v termíne doručené. Tomu nezostávalo nič iné, ako 16. apríla konanie zastaviť. Je veľmi zaujímavé, že o deň neskôr, teda 17-teho apríla už zamestanci PPS Detva na čele s odborárskymi bossmi z centrály demonštrovali pred úradom vlády, a na počudovanie požadovali "predovšetkým urýchlené vyhlásenie konkurzu". Zábery, články a fotografie z tohto diania boli veľmi pôsobivé, a verejnosť mohla mať dojem, že strojárom sa skutočne krivdí. Ani jeden z odborárskych predákov však do megafónu neoznámil, že konkurz (aj vďaka nimi zbabranému návrhu a ignorancie jeho doplnenia) sa tak rýchlo nestane skutočnosťou. Odborári zrejme tušili, že tieto fakty sa môžu dostať na verejnosť, a tak len čo sa vrátili z Bratislavy domov, podali 18. apríla ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu. Ani zamestnancov ani médiá a ani politikov však o tom opäť neinformovali. Neurobili tak ani minulý týždeň, keď sa demonštrujúci vrátili opäť do Bratislavy, tentoraz aj so stanmi, a usadili sa pred budovou ministerstva hospodárstva. Vyhlásenia konkurzu na krachujúci podnik sa napokon dočkali, ale opäť im nikto jasne nepriznal, že tentoraz súd vyhovel návrhu manažmentu samotného podniku, teda v podstate ich protistrane v spore. Opäť sme mohli vidieť pôsobivé zábery a výpovede odborárskych bossov a tentoraz aj politikov.
Na základe uvedeného si dovolíme konštatovať, že v celom príbehu PPS Detva boli tí najviac poškodení, teda zamestnanci, najviac oklamaní práve odborárskymi funkcionármi. V prvom rade im nehovorili veci tak, ako sa v reálnom čase odohrávali. V druhom rade účelovo zvaľovali vinu na nesprávne inštitúcie a osoby. V treťom rade bez najmenších škrupulí vytĺkali z celého sporu kapitál len vo svoj prospech. Ak by sa takýto príbeh odohral vo vyspelej krajine, kde sú odbory nielen dobre organizované, ale predovšetkým majú špičkové vedenie, tamojší bossovia by boli aspoň vyzvaní zložiť funkcie.
V prípade PPS Detva totiž stačilo veľmi málo. Namiesto financovania protestov, platenia autobusov, občerstvenia, prenájmov námestí či ozvučovacej techniky, bolo treba zaplatiť jedného dobrého právnika, ktorý by návrh na konkurz napísal bez chýb, a to už vo februári. Ten mohol byť vyhlásený v marci, a o pár dní by boli aj výplaty z garančného fondu. No ale potom by nebol dôvod na cestovanie do Bratislavy, a navyše ani pred úradom vlády by nebolo o čom vykrikovať.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|