|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
17. máj 2002
|
Vláda podcenila komunikačnú stratégiu
|
Katarína Lutherová
|
Jasná, účinná a dobre zorganizovaná komunikácia je nevyhnutným predpokladom úspešného vládnutia každej demokraticky zvolenej vlády, ktorá je pod sústavným dozorom médií a tým aj celej spoločnosti. Ako hodnotí komunikáciu súčasnej vlády štúdia, ktorá je súčasťou medzinárodného projektu, približuje v nasledujúcom príspevku Katarína Lutherová.
Včera krátko po tom, ako premiér vlády SR Mikuláš Dzurinda adresoval zástupcom médií ohľadom ich spôsobu informovania tieto kritické slová:
AUDIO: "Ak by som mal súdiť podľa článkov v médiách, musel by som sa domnievať, že poctivosť, zodpovednosť a pravdivosť sa nevyplácajú. A že sa ešte stále na Slovensku viac vypláca populizmus, alibizmus a šírenie poplašných správ."
Čo by sme mohli označiť za celkovú nespokojnosť s informovaním o činnosti tejto vlády z úst jej najvyššieho predstaviteľa, na pôde Rozvojového programu OSN v Bratislave sa zišli zástupcovia médií, tlačových a informačných odborov, nezávislí domáci a zahraniční experti, aby otvorili tému, o ktorej sa na Slovensku veľmi málo diskutuje. O komunikačnej politike vlády SR. Tou sa komplexne zaoberala štúdia, ktorú vypracoval expert na mediálnu komunikáciu Andrej Školkay. Pre úplnosť dodajme, že projekt s názvom "Zlepšenie komunikácie vlády SR s občanmi" zastrešuje mimovládna organizácia Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť s podporou kanadskej vlády. Autor štúdie zhrnul svoje empirické zistenia, založené na hĺbkových rozhovoroch s predstaviteľmi štátnej správy, s pracovníkmi tlačových a informačných odborov , šéfredaktormi a redaktormi vybraných médií, ako aj výskumníkmi a radovými občanmi, do tohto stručného záveru.
AUDIO: "Dalo by sa povedať, že komunikačná politika vlády vlastne neexistuje. Ja som to vystihol dvoma výrazmi, že chýba stratégia a chýba koordinácia."
Chýbajúca koordinácia komunikácie sa konštatuje na všetkých úrovniach. Obsah, rýchlosť a kvalita služieb, ktoré poskytujú tlačové a informačné odbory štátnych orgánov podľa Školkaya veľmi výrazne kolíše a všeobecným trendom sa zdá byť relatívne pomalá, ale pokračujúca profesionalizácia vládnej komunikácie. Dôsledky tohto stavu sú zreteľné. Ako hovorí Andrej Školkay:
AUDIO: "Verejnosť ľahko zistila, že vláda nevystupuje ako jeden celok. Verejnosť takým zdravým sedliackym rozumom chápe, že ak vláda nevystupuje jednotne, tak pravdepodobne buď neprijíma rozhodnutia, alebo príjme rozhodnutie po veľmi dlhom rokovaní, prípadne také, ktoré sa nedodržiava v praxi."
Logickým dôsledkom tejto praxe je, podľa autorov štúdie, výrazný pokles dôvery občanov voči vláde a politikom vôbec. V súčasnosti si až 80% občanov myslí, že verejní činitelia uprednostňujú osobné záujmy pred verejnými. Táto kritika sa predovšetkým vzťahuje na členov vlády a parlamentu. V správe sa ďalej konštatuje, že podobne, ako v prípade Lotyšska, kde bol tento pilotný projekt už realizovaný, koaličná forma vlády a osobné politické ambície sú často prekážkami, ktoré znemožňujú prezentáciu vlády a vládnych zámerov v médiách ako výsledok kolektívneho teda spoločného rozhodnutia. Školkay navrhuje aj východiská z tejto situácie. V prvom rade by to mala byť dohoda prípadnej budúcej koaličnej vlády o spoločnej komunikačnej politike. Odporúča tiež vytvorenie centrálneho komunikačného odboru a posilnenie tlačových odborov kľúčových ministerstiev.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|