Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       20. máj 2002 Mikuláš Dzurinda riskuje politické turbulencie kvôli svojej neochote predložiť parlamentu odpočet vlády Jana Pankovčínová Premiér Mikuláš Dzurinda dal cez víkend jasne najavo, že pred parlamentom nemieni skladať účty za obdobie svojej vlády a poslancom predkladať takzvaný odpočet Programového vyhlásenia vlády. Viac už v komentári Jany Pankovčínovej. Dzurindova neochota postaviť sa pred parlament, ktorý pred necelými štyrmi rokmi vyslovil dôveru jeho vláde a schválil Programové vyhlásenie kabinetu, svedčí o niekoľkých skutočnostiach. Predovšetkým o veľmi zlej politickej stratégii premiéra v nadchádzajúcom predvolebnom období, ktorá sa mu môže vypomstiť aj vzhľadom na klesajúce preferencie jeho strany. Navyše premiér vytvára zbytočne veľký priestor pre budúce politické turbulencie a zostrenie predvolebného zápasu. Čo však prekvapuje najviac, je jeho nepochopenie ústavného postavenia parlamentu. Práve Národná rada svojim personálnym a politickým zložením odráža hlasy občanov v parlamentných voľbách, a to po celý čas volebného obdobia. Občania totiž svojich priamo volených zástupcov poverili podieľať sa na moci či už vo vládnej koalícii, alebo opozícii a práve prostredníctvom poslancov sa z ústavného hľadiska podieľajú aj na zložení vlády, a tiež na plnení a kontrole jej záväzkov. Patrí k tomu nielen schválenie vládneho programu, ale aj jeho priebežné plnenie a záverečný odpočet. V prípade nesúhlasu s krokmi vlády má totiž parlament ústavnú možnosť kedykoľvek ju odvolať. Mikuláš Dzurinda však akoby na túto základnú kontrolnú úlohu parlamentu zabudol, respektíve verejne potiera jej význam. Inak by nemohol tvrdiť, že „nevidí najmenší dôvod“ na uskutočnenie odpočtu programového vyhlásenia vlády pred poslancami. „Nikdy tak nebolo, nevyplýva to z ústavy ani rokovacieho poriadku. Nie celkom rozumiem, čo by sme tým sledovali, veď poslancom končí presne tak mandát, ako aj súčasnej vláde,“ argumentuje premiér Dzurinda. Žiaľ, jeho videnie veci nezodpovedá parlamentným zvyklostiam a politickej kultúre, ktoré nezakotvujú žiadne ústavy či rokovacie poriadky. Stačí si spomenúť, ako súčasná koalícia kritizovala v opozícii predchádzajúcu vládu Vladimíra Mečiara, keď sa v parlamente pred štyrmi rokmi snažila pozitívne obhájiť pri odpočte plnenia programového vyhlásenia. Samotný Mikuláš Dzurinda vtedy neúspešne navrhoval pokračovanie priameho televízneho prenosu z odpočtu vlády tak, aby mala opozícia možnosť občanom verejne predniesť svoje pripomenky. Dzurinda však dnes ukazuje buď svoju krátku pamäť, nepochopiteľnú tvrdohlavosť alebo azda nekompetentnosť svojho poradného zboru. „Nejdem sa znovu uchádzať o dôveru parlamentu s programom vlády, ale o dôveru voličov pre moju politickú stranu,“ uviedol tiež premiér Dzurinda. Dodajme však, že jedno s druhým úzko súvisí a pri realistickejšom pohľade sa mohol svojej úlohy pred parlamentom zhostiť elegantne aj s ohľadom na posolstvá svojim voličom. Niet totiž pochýb, že jeho vláda priniesla krajine mnoho pozitívneho pri politicky tak širokej vládnej koalícii. Túto možnosť však Dzurinda využiť nechce. Ak premiér nemieni predstúpiť pred poslancov sám, ľahko sa mu môže stať, že bude k vystúpeniu donútený s biľagom politickej prehry. Tým, že Dzurinda otvorene zdôrazňuje neochotu, len ženie vodu na mlyn parlamentnej opozícii. Mečiarovo HZDS má totiž dostatok hlasov na to, aby ho pred rečnícky pult doviedlo vlastnou legitímnou iniciatívou. A ak s tým aj nepočítalo, teraz má dostatok inšpirácie tak urobiť. Alebo inak, premiéra môže čakať pád do jamy, ktorú si sám vykopal.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...