|
|
| |
|
Dnes je piatok, 16. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
20. máj 2002
|
Líder HZDS spochybňuje bojaschopnosť armády SR
|
Marián Bednár
|
Jedna z predvolebných agiend, ktorú líder HZDS Vladimír Mečiar často používa v médiách, sa týka bojaschopnosti Armády SR. Súčasnú vládnu garnitúru obviňuje zo zníženia jej pripravenosti čeliť rizikám, ktoré sa týkajú novej bezpečnostnej situácie po teroristickom útoku na USA. Ako zásadný argument pre svoje obvinenia používa Vladimír Mečiar Garrettovu správu, vypracovanú americkými vojenskými odborníkmi ešte v roku 1999, ktorí v nej mnohé kritické poznatky skutočne uvádzajú. Vrátane pochybností, či je armáda za danej situácie skutočne bojaschopná. Zároveň Mečiar naznačuje, že za jeho pôsobenia na čele vlády bola situácia v armáde iná a bezpečnostné kritérium nebolo v súvislosti so Slovenskom pre NATO problémom.
Treba však zdôrazniť, že Vladimír Mečiar ponúka hodnotenie pripravenosti Armády SR, ktoré je v rozpore s niekoľkými faktami.
Po prvé. Správa vypracovaná americkým generálom Garrettom a jeho tímom nezahŕňala len poznatky o stave armády spred dvoch či troch rokov, ale hodnotila reformné kroky všetkých ministrov od vzniku samostatnej republiky. Jej kritické konštatovania sa teda netýkali len ministrovania Pavla Kanisa či Jozefa Stanka, ale aj Jána Siteka, či Imricha Andrejčáka. Cieľom správy totiž bolo zmapovať kritické miesta v transformácií slovenskej armády a navrhnúť hlavné smerovanie nevyhnutných reforiem. Na Garrettovu správu totiž nadväzovala štúdia takzvaného Cubic tímu, ktorý okrem analýzy nedostatkov ponúkal aj riešenia. Na základe týchto odporúčaní sa potom pripravovali strategické dokumenty, ktoré vtedy pri spúšťaní reformy armády chýbali. Či už išlo o bezpečnostnú stratégiu, obrannú stratégiu či vojenskú stratégiu. Na ne potom priamo nadväzovali materiály reformy ozbrojených síl. Dalo by sa povedať, že až po týchto správach a následnom odporúčaní amerických a britských vojenských expertov, dostala reforma armády svoju tvár a jasnú koncepciu. Odvolávať sa na Garrettovu správu a pritom ju nezasadiť do kontextu, možno považovať aj za snahu lídra HZDS zmazať vlastný podiel viny za neochotu spustiť reformné procesy v Armáde SR už za jeho vlády. Na mieste je otázka, prečo Garettova správa neuzrela svetlo sveta už za Siteka a prečo Cubic tím nevypracoval podrobnú analýzu riešení ešte počas Mečiarovho pôsobenia v kresle premiéra a teda predsedu Rady obrany štátu. Slovensko mohlo byť v transformácii armády oveľa ďalej ako dnes.
Po druhé. Dešpekt s akým hovorí líder HZDS o reformných procesoch v armáde je fackou do tváre aj vlastným poslancom, ktorí ich v parlamente podporujú a hlasujú za ne. Strategické materiály "prešli" aj vďaka politickému konsenzu opozície a koalície, čo pozitívne hodnotlilo aj zahraničie. Vladimír Mečiar veľmi rád tiež zdôrazňuje, že bez sympatizantov HZDS, by verejná podpora vstupu do aliancie nikdy nedosiahla súčasnú 60 percentnú hranicu. Len ojedinelé sú Mečiarove vyjadrenia oceňujúce parlamentný konsenzus pri zákonoch týkajúcich sa bezpečnosti krajiny. Naopak, základnou agendou jeho mediálnych vystúpení sa v poslednom čase stala nepodložená kritika bojaschopnosti armády, ktorá je v rozpore s reálnou skutočnosťou.
__________________________End D17 ___________________________
Bezpečnostná krátkozrakosť lídra opozičného hnutia, ktoré ašpiruje na účasť v budúcej vláde, sa prejavuje nielen v neochote oceniť prácu vlastného poslaneckého klubu, ale aj v neschopnosti zhodnotiť reálne postavenie ozbrojených síl v súvislosti s integráciou do NATO. Tu by sa totiž ukázalo, že nižšia či vyššia miera bojaschopnosti Armády SR nie je prekážkou integrácie, ale v skutočnosti je ňou osoba samotného lídra HZDS Vladimíra Mečiara. V prípade armády totiž šéf aliancie lord Robertson doslova uviedol, že spĺňa kritéria na vstup do NATO a otázniky sa týkajú povolebného vývoja. Napokon posledná hodnotiaca správa o pripravenosti Armády SR, vypracovaná expertami NATO, bola plná superlatívov. Tie však chýbajú v prípade šéfa HZDS. Práve vďaka osobe Vladimíra Mečiara je stále prítomné nebezpečenstvo, že reformný trend v ozbrojených silách, na ktorom participujú tisícky ľudí, môže vyjsť na pražskom summite NATO navnivoč.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|