|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
21. máj 2002
|
K čomu slúžia readmisné dohody?
|
Milan Žitný
|
Vlny nelegálnej migrácie obyvateľov krajín z chudobnejších častí sveta do bohatých krajín postihujú dnes už aj Slovensko, aj keď zatiaľ skôr nepriamo. SR je hlavne tranzitnou krajinou medzi východnou a západnou časťou Európy a pomerne vysoká priepustnosť jej hraníc láka desiatky tisíc migrantov ročne, aby sa pokúsili práve tadiaľto prejsť do krajín Európskej únie.
Západný svet používa viacero nástrojov na zamedzenie nelegálnemu prisťahovalectvu. Dôsledná ochrana hraníc je častokrát prakticky nemožná najmä v prímorských krajinách, kde sa predovšetkým cez prístavy dostáva relatívne veľké množstvo osôb ďalej na západ. Príkladom môže byť Belgicko a jeho prístavy, o ktorých minulý týždeň písala britská tlač ako o jednom z kritických miest, kadiaľ prúdia do Veľkej Británie prisťahovalci. Krajiny Európskej únie vnímajú silnejúci príliv najmä ekonomických migrantov ako rizikový faktor nielen z hľadiska bezpečnosti a tiež ako sociálno kultúrny problém, ale dnes už - aj pod vplyvom nárastu popularity extrémne pravicových politikov v Európe - ako problém vnútropolitický, prinášajúci riziká politickej nestability.
Pre prípady, kedy sa migranti dostanú cez tranzitné územia do cieľovej krajiny, slúžia tzv. readmisné dohody, v ktorých sa zmluvné strany zaväzujú vydávať a prijímať takéto osoby. Slovensko ako tranzitná krajina, definovaná tiež ako tzv. bezpečná krajina, kde migrantom nehrozia politické perzekúcie, je na základe platných readmisných dohôd povinné prijímať naspäť utečencov, u ktorých sa preukáže, že na územia zmluvných štátov sa dostali práve cez územie Slovenska. SR musí znášať príslušné náklady, spojené s pobytom týchto osôb na jej území a s ďalšími administratívnymi postupmi pri ich vydávaní do východnejších krajín, ak sa dostatočne preukáže, že na Slovensko prišli práve odtiaľ, napríklad z Ukrajiny. Slovensko je teda v praxi na základe readmisných dohôd určitým spôsobom - a z vlastnej viny - trestané za to, že nedokázalo zastaviť postup utečencov ešte na svojom území, najlepšie hneď na hranici so susedným štátom. Znamená to, že stopercentná nepriepustnosť hraníc obmedzuje náklady, spojené s readmisnými procedúrami, na minimum. Tieto záležitosti sa netýkajú utečencov, u ktorých sa preukáže, že majú nárok na štatút politického utečenca.
Ochrana hraníc, cez ktoré smerujú migranti z východu a juhovýchodu na západ, tak dostáva vo svetle dopadu readmisných dohôd na tranzitnú krajinu mimoriadny význam. Takže nielen preto, že Európska únia žiada čo najlepšiu ochranu slovensko-ukrajinskej hranice, ktorá sa po vstupe SR do EÚ stane vonkajšou hranicou únie, ale aj preto, že náklady - a nielen finančné náklady - na preberanie migrantov zo západu na Slovensko a ich odovzdávanie ďalej na východ, sú pomerne vysoké a zaťažujú krajinu v rôznych sférach. Jedným zo sprievodných problémov vracania utečencov napríklad na Ukrajinu je dokazovanie, že utečenci prišli na Slovensko práve odtiaľ. Pokiaľ nedokážu slovenské orgány predložiť príslušné a hodnoverné dôkazy, Ukrajina, s ktorou má SR tiež podpísanú readmisnú dohodu, odmieta utečencov prevziať. Aj v tomto smere má preto mimoriadny význam zadržanie migrantov už bezprostredne na "čiare", a teda ich nevpustenie na územie Slovenska. Tu by mal pomôcť moderný bezpečnostný monitorovací systém, ktorý ešte v tomto roku chce minister vnútra Ivan Šimko uviesť do prevádzky.
Druhá strana readmisných dohôd sa skrýva v budúcnosti. Raz, až sa Slovensko zmení pre ekonomických migrantov z tranzitnej krajiny na cieľovú, bude potrebovať dohody nielen s bezprostrednýnmi susedmi, ale aj so štátmi, odkiaľ prichádzajú migranti už nie cez fyzickú štátnu hranicu, ale najmä leteckou dopravou. Slovenská vláda má takéto readmisné dohody naplánované už na najbližšie roky budúceho volebného obdobia, realizovať ich bude musieť však až jej nástupkyňa.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|