Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       21. máj 2002 J. Langoš: Neschválenie zákona o sprísnení odpočúvania umožňuje jeho takmer neregulované používanie Boris Koreň Na dnešnom rokovaní Národnej rady si konkurovali dva návrhy zákonov, ktoré majú ambíciu riešiť neprehľadnú situáciu v používaní informačno-technických prostriedkov. Prvý z nich, známy ako zákon o ochrane súkromia, sprísňuje podmienky odpočúvania, pričom vyžaduje súhlas zákonného sudcu už pred jeho začatím. Po jeho schválení Národnou radou v apríli tohto roka ho však prezident SR s pripomienkami vrátil na opätovné prerokovanie. Druhým je vládny návrh zákona o používaní informačno-technických prostriedkov, ktorý však iba sprehľadňuje súčasný stav. Oproti prezidentom vrátenému zákonu napríklad v určitých prípadoch ponecháva na získanie súhlasu sudcu 24 hodinovú lehotu, teda odpočúvanie sa môže začať aj bez jeho vedomia. Informuje Boris Koreň. Pri hlasovaní o prezidentom vrátenom návrhu zákona vznikla neprehľadná situácia. Hoci poslanci neschválili ani jednu z prezidentových pripomienok, na jeho prijatie v pôvodnom znení bola potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady, teda minimálne 76 hlasov. Za pôvodný návrh sa však vyslovilo len 75 poslancov. Po prerokovaní ďalšieho zákona sa však ozval poslanec za SMK Miklós Duray, ktorý tvrdil, že pri hlasovaní o prezidentom vrátenom návrhu sa prezentoval, ale „slabo stlačil gombík a zariadenie neregistrovalo jeho hlas“. Podľa rokovacieho poriadku teda vyslovil námietku voči hlasovaniu. V rokovacej sále to spôsobilo dlhú a rozporuplnú diskusiu – rokovací poriadok totiž hovorí, že poslanec môže namietať iba bezprostredne po hlasovaní a len technickú chybu hlasovacieho zariadenia. Ďalšiu námietku, tentoraz, že zariadenie nezaregistrovalo jeho hlasovanie, predniesol aj poslanec Tomáš Galbavý z SDK. Obidvaja žiadali opakovať hlasovanie, čo však poslanci opozície odmietali. Katarína Tóthová z HZDS: AUDIO: „Namietam rokovanie o námietkach. Má byť rokované o technických námietkach, Ak niekto si nevie vizuálne kontrolovať svoje hlasovanie a nedostatočne tlačí gombíček, je to jeho problém. Ak toto prijmeme, tak v budúcich hlasovaniach budeme mať veľké problémy, lebo toto sa stane precedensom.“ Predsedajúci parlamentu Pavol Hrušovský požiadal o vyjadrenie ústavnoprávny výbor. Ešte pred jeho rokovaním sme oslovili poslanca Petra Kresáka, ktorý na našu otázku, či je možné opakovať za týchto podmienok hlasovanie, odpovedal: AUDIO: „Okrem rokovacieho poriadku existuje aj poriadok hlasovania v Národnej rade a ten hovorí o tom, že poslanec môže bezprostredne po hlasovaní namietať. Toto nebolo bezprostredne po hlasovaní, ale treba povedať, že nebolo to, vôbec to nebolo po prvýkrát a toto sa účelovo zneužíva. Práve boli to poslanci KDH, ktorí pri hlasovaní napríklad o Zákonníku práce tiež po asi štyroch ďalších hlasovaniach začali namietať práve pozmeňovací návrh, ktorý zabraňoval diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. A vtedy presadili opätovné hlasovanie aj za podpory HZDS. Teraz sa kolegovia z HZDS stavajú zasa proti návrhu, ktorý dal pán poslanec Duray. Dochádza k účelovému zneužívaniu tohto ustanovenia na všetkých stranách. je to škoda.“ Ako Kresák ďalej upresnil, všeobecný výklad pojmu bezprostredne po hlasovaní je hneď, čiže nie potom, keď ubehnú dve, alebo tri hlasovania. Ostro s takýmto výkladom nesúhlasili viacerí poslanci. Predkladateľ prezidentom vráteného návrhu zákona Ján Langoš logicky namietol: AUDIO: „Ja môžem dať námietku, až keď vidím na výpise z tohto hlasovacieho zariadenia, z počítača, ako som v skutočnosti hlasoval. Dovtedy ja nemôžem podať námietku. A keď program beží tak rýchlo, že medzitým sa už hlasuje o ďalšom zákone, tak mňa až tak nezaujíma ten striktný výklad rokovacieho poriadku, ale ja dám tú námietku vtedy, keď si overím, že hlasovacie zariadenie zlyhalo. Že napriek môjmu hlasovaniu hlasovacie zariadenie reagovalo úplne inak.“ Skutočnosť, že viacerí poslanci koalície sa nezúčastnili na hlasovaní o tomto zákona, a teda v prípade ich dostatočnej účasti nemusela nastať takáto situácia, Langoš komentoval: AUDIO: „Nedá sa nič iné povedať, len, že je to trápna situácia. A vládna koalícia, teda poslanci sa vystavujú do veľmi čudného svetla. O tomto zákone sa hovorilo dlho. Tu v parlamente sa viedla dvakrát dôkladná diskusia, vo výboroch sa viedla diskusia a nikto nemôže povedať, že nemal možnosť sa oboznámiť so zámerom tohto zákona a s jeho dôležitosťou a potrebou a výsledky hlasovania, alebo toto hlasovanie... viac to nebudem komentovať, ani to nechcem komentovať.“ Na odporúčanie ústavnoprávneho výboru poslanci nakoniec o prezidentom vrátenom zákone o používaní informačno-technických prostriedkov znova hlasovali. Za prijatie zákona v pôvodnom znení však bolo len 71 poslancov, hlasovanie bolo teda opäť neúspešné. Poslanec Ján Langoš v tejto súvislosti povedal: AUDIO: „Bude pokračovať bezhlavé odpočúvanie a zneužívanie záznamov z odposluchov, z tajných odposluchov prakticky kohokoľvek, koho budú tajné služby chcieť odpočúvať. A aj koho budú chcieť odpočúvať zamestnanci veľkých telefónnych ústrední.“ RFE: Otvoril sa vlastne priestor na trocha väčšiu priechodnosť toho vládneho návrhu zákona o používaní informačno-technických prostriedkov. Takže čo by podľa vás znamenalo, ak by poslanci podporili ten vládny návrh zákona? AUDIO: „Poslanci by jasne už vtedy povedali, že sa vracajú vedome vlastne do toho stavu, že potvrdzujú terajší stav. Pretože vládny návrh zákona vychádza z terajšieho stavu, len vyberá podmienky pre používanie odposluchu zo šiestich zákonov a zhŕňa ich do jedného zákona. Ale tento vládny návrh zákona prakticky potvrdzuje status quo, teda ten stav, ktorý je.“ Poslanci skutočne v neskoršom hlasovaní vládny návrh zákona o používaní informačno-technických prostriedkov posunuli do druhého čítania.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...