Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       21. máj 2002 Dzurinda: "Neporovnávajte ma s Mečiarom" Daniel Bútora 20. mája navštívil pražskú centrálu Slobodnej Európy premiér Mikuláš Dzurinda, ako prvý z vysokých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Premiér počas návštevy poskytol Slobodnej Európe rozhovor. RFE: Pán premiér, môžete krátko zhrnúť Vašu poslednú oficiálnu návštevu Českej republiky? Dzurinda: Už tým, že bola taká, ako ste povedali, že bola posledná, tak bola predovšetkým bilančná. Hodnotili sme posledné štyri roky cez isté priority, ktoré sme si vytýčili, a tiež predstavitelia jednotlivých rezortov hovorili o práci, ktorá bola vykonaná v jednotlivých sektoroch s tým, že sme sa pokúšali načrtnúť, ako by mala vyzerať kontinuita na to všetko dobré a pozitívne, čo bolo vykonané. Zhodli sme sa, že azda ešte nikdy neboli vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi,medzi našimi dvoma krajinami také dobré, a aj vďaka veľkej pracovitosti oboch vlád za uplynulé štyri roky sa naozaj dostali na vysokú úroveň. RFE: Aj z týchto Vašich posledných slov vidno, že to nebola iba bilančná, ale aj predvolebná návšteva, pre obe vlády, lebo aj Česká republika aj Slovensko stoja pred voľbami, aj vy obaja premiéri. Bola to ale naozaj posledná oficiálna návšteva? Povedané inak – pokladáte za možné, že aj po voľbách na jeseň 2002 bude reč o „premiérovi Dzurindovi“? Alebo bude reč o „premiérovi Mečiarovi“? Dzurinda: „V prvom rade chcem povedať, že na všetko sa dá pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Ja som prišiel do Prahy v druhej polovici mája, presne tak, ako som prišiel pred dvoma rokmi, a celkom presne tak, ako som prišiel vlani. A zase je vecou ústavy Českej republiky, kedy sú voľby v Českej republike. Takže kto chce si spojiť moju návštevu s nejakým predvolebným pôsobením, tak si to spojí. Ale nemyslím si, že to je pravdivý pohľad. Pravdivý pohľad je ten, že veľmi striktne dodržiavame to, čo máme v medzištátnej dohode, a síce, že raz za rok prichádza slovenský premiér do Čiech a raz za rok prichádza český premiér na Slovensko. A chvalabohu sme vydržali a stretávali sme sa ešte častejšie. K tej druhej otázke – v politike ja vidím priority veľmi jasne. Tou prvou prioritou je záujem krajiny, jej občanov. Druhou prioritou alebo v poradí druhou je priorita moja politická strana. A až na samom konci by politik mal premýšľať cez osobné ambície alebo cez osobné plány.“ RFE: Aj tak - bude premiérom Mečiar? Dzurinda: „Nie. To môžem povedať jednoznačne, že Vladimír Mečiar nebude predsedom vlády.“ RFE: V tom prípade máme „protimečiarovský blok“. Tento model vyzerá ako trochu škodlivý pre demokraciu – ak je Západ proti Mečiarovi, ak je Mečiar neprijateľný, dodáva to Vám všetkým- Vašej strane, KDH, Maďarom, Ficovi, Ruskovi - legitimitu, ktorú si možno ani nezaslúžite. Bráňte sa. Dzurinda: „Necítim potrebu sa brániť. Prečo? Nech sa bráni ten, ktorý má problémy, ktorý je vnímaný ako nedôveryhodný človek. Prečo sa mám ja brániť, keď som preukázal veľmi jasné postoje a vernosť hodnotám demokracie v takých ťažkých časoch ako v 99-tom, keď bola operácia NATO na Balkáne. Konal som veľmi rýchlo, do niekoľkých minút. Všetci členovia vlády sa správali zodpovedne, aj keď nie každý hlasoval povedzme v súlade so mnou, ale tá rozhodujúca väčšina bola ohromná. Rovnako sme statočne vystupovali v parlamente pred poslancami opozície, ktorí vtedy hovorili o Aliancii ako o agresorovi, a my sme stáli statočne... Takže necítim potrebu sa brániť. Cítim skôr potrebu si uvedomovať a pracovať v tom slova zmysle, aby sa Slovensko stalo absolútne štandardnou krajinou. A Slovensko bude absolútne štandardnou krajinou, keď bude mať dôveru a medzinárodne bude akceptovaná nielen vláda, ale aj opozícia. A v tomto slova zmysle chcem v budúcnosti pôsobiť, aby to bolo čo najskôr.“ RFE: V apríli na sneme ZMOS-u ste na adresu svojho potenciálneho vládneho partnera povedali: AUDIO: „Pán Fico po voľbách celkom zmení rétoriku. Dnes zúfalo naháňa hlasy, alebo sa snaží udržať aspoň to, čo má. Je to krajný populizmus, ktorý vôbec nestojí za serióznejšie úvahy.“ RFE: Pán Dzurinda, čo poviete dnes na tvrdenie, že aj sľuby SDK, prenášané Vašou osobou pred parlamentnými voľbami 1998, boli populistické, že išlo o populizmus? Dzurinda: „Predovšetkým poviem fakty a pravdu. A fakty a pravda hovoria, že som to nehovoril z tribúny, na nejakých Pasienkoch, v nejakom opojení, ale že išlo o sľuby, ktoré mali písomnú podobu, boli zakotvené v Zmluve SDK s občanmi, a túto zmluvu v desiatich bodoch schválil Kongres SDK 4. júla 1998 na riadnom sneme v Trnave, a za túto zmluvu hlasovali všetci 150-ti nominanti za SDK.“ RFE: Ak hovoríte,že pán Fico robí dnes populistickú politiku, že sľubuje to, čo sa splniť nedá, nemožno to isté použiť aj na to, čo SDK sľubovala pred štyrmi rokmi? Dzurinda: „Teoreticky a paušálne, ak by sme to takto poňali, nepochybne áno. Ale je potrebné potom ísť bod po bode a na konkrétnych príkladoch si ukázať, či je to to isté, alebo či to nie je to isté. Myslím si, že ak sme sa už podpísali pod čosi, keď som sa k hodnoteniu svojich sľubov vrátil, prihlásil som sa k tomu – nespomínam si, že v našej histórii ktosi tak urobil...“ RFE:... ale nechcete to urobiť pred parlamentom... Dzurinda: „Ale čo má s tým parlament spoločného?“ RFE: Zodpovedáte sa parlamentu ako premiér. Dzurinda: „No nehnevajte sa, pred voľbami mesiac alebo niekoľko týždňov?“ RFE: Celý čas, celé štyri roky. Dzurinda: „Ale kde je to zapísané, že vláda, keď končí svoj mandát, má predstúpiť s nejakým odpočtom pred parlament. Povedzte mi, ktorá norma o tom hovorí?“ RFE: Nie je to zapísané nikde, ale keď robíte odpočty z vládnutia.... Dzurinda: „Pred voličmi. Pretože voliči mi dali mandát, voličom sa cítim zodpovedný, a pred voličmi sa budem uchádzať aj o ďalšiu dôveru.“ RFE: Niektoré zo sľubov, ktoré ste dali, ste nesplnili na 100%, ale – ako ste uviedli – na 40, na 60%. Keby sme použili tú istú logiku, povedali by ste, že Mečiar dostal Slovensko do NATO na 30-40%? Dzurinda: „Určite nie. Pretože niektorý prísľub sa dá splniť alebo nesplniť. Niektorý sa dá odmerať, niektorý sa nedá odmerať. Niektorý sa dá odmerať binárne (splnené-nesplnené), niektorý sa dá odhadnúť, či sa situácia zlepšuje alebo zhoršuje, ale niektoré sa nedajú odmerať. Skôr sa mi vidí, že za každú cenu niekedy aj v takom poctivom prístupe sa snažíme nájsť čosi, len aby sme toho, kto o tom hovorí, spochybnili. Predsa to, ako vzrástli nominálne mzdy, sa dá odmerať. Nikto mi nemôže povedať, že úloha je absolútne nesplnená, keď ja viem dokázať a odmerať, že je splnená na 40%.“ RFE: Ten sľub bol aj o reálnych mzdách, nie iba o nominálnych. Dzurinda: „Bol o nominálnych. Veď si treba prečítať zmluvu. Je poctivé, keď sa rozprávame, vychádzať z jasných právd a skutočností. To je zapísané, pán redaktor. Tá zmluva je dokument, ktorý schválil náš kongres, a tam je reč veľmi jednoznačná. Sľub, na ktorý poukazujete, sme jednoducho odmerali a jeho plnenie sme vyhodnotili na 40%. Rovnako vieme odmerať, koľko bolo odovzdaných bytov. Chceli sme 14,000, bolo vlani 11,842, čo ja som vyrátal, že je plnenie na 82%. A preto nikto nemôže chcieť, že budem hodnotiť „Počet odovzdaných bytov: splnené – nesplnené“, ale poviem, chcel som 100, vládali sme 82.“ RFE: Vláda pod Vaším vedením vydržala štyri roky, zdá sa, že vydrží do konca funkčného obdobia, aj keď niektorí pochybovali, že sa to podarí..“ Dzurinda: „... niektorí?“ (smiech) RFE: Čo bolo Vašou najväčšou chybou? Dzurinda: „Spomínam si na hodnotenie po prvých sto dňoch vlády. Keď som sa nad tým nedávno zamýšľal a keď som si čítal tie titulky, tak vlastne jediné pozitívum – a to sa objavovalo u všetkých novinárov – bolo, že sme vôbec vydržali. Ešte si spomínam, že vlani v júni pán redaktor Meliš napísal, že ak vydržím ešte 6 mesiacov, tak sa zapíšem do slovenskej histórie ako malý génius. Ale dnes všetko spochybňujeme. Dnes už ani toto nie je pravda, že celá novinárska obec nás odpisovala. Že vlani v lete som nenašiel jediného novinára, ktorý by bol býval povedal, že SMK zostane vo vláde. Už toto dnes si nechce z novinárskej obce nikto pamätať. A pritom je pravda, že to bola syzifovská práca...“ RFE:... hovoríte o chybách novinárov, ja som sa pýtal na Vaše chyby. Dzurinda: „Nie, nie, kritizujem novinárov za to, že podsúvajú a niekedy sú veľmi, veľmi nespravodliví, nepravdiví, a snažia sa skôr umelo vytvárať obraz istej skepsy, a toto považujem za škodlivé, nepravdivé, nepoctivé, neetické a neseriózne, a tak ako samozrejme každý novinár má právo vyjadriť svoj názor, a v živote sa mi nestalo a ani nestane, aby som mu to právo bral, tak aj ja občas sa vyjadrím týmto smerom.“ RFE: O novinároch ste sa podobne vyjadrili minulý týždeň v Bratislave. Nemôžu mať novinári pocit, že aj Váš predchodca v úrade pán Mečiar bol takýmto spôsobom citlivý, možno až príliš citlivý na novinársku kritiku... Dzurinda: „... a to myslíte celkom vážne?“ RFE:... možno že nie celkom vážne... Dzurinda: (smiech) RFE: ... ja sa pýtam, či to Vy myslíte vážne s tou kritikou? Dzurinda: „... ale áno...“ RFE:... či máte naozaj pocit, tak, ako ho mal Mečiar, že sú novinári voči Vám zaujatí? Dzurinda: „Predovšetkým by sme sa mohli dohodnúť, že nie je korektné porovnávať má s pánom Mečiarom. RFE: Otázka je, či je od Vás korektné vystupovať voči médiám podobným spôsobom, ako to robil on. Dzurinda: „Ja nevystupujem podobným spôsobom. To sa veľmi tvrdo ohradím.“ RFE: Forma je určite iná... Dzurinda: “No a čo je to isté?” RFE: To, keď hovoríte, že sa nevyplatí poctivosť, zodpovednosť, pravdivosť, vypláca sa alibizmus, populizmus, šírenie poplašných správ... Hovoríte o médiách akoo celku. Ktoré médiá ste mali na mysli? Dzurinda: “Takže sa dohodnime najprv, že to je úplne iný spôsob komunikácie s médiami ako za pána Mečiara. Vráťme sa k tomu. Nepreskakujme niekedy z témy na tému ako povedzme včela alebo osa. To tiež nie je celkom poctivé. Môj prístup k médiám, to sa nedá s pánom Mečiarom porovnávať. Nikdy nemali novinári toľko informácií, ako majú dnes. Ja ich na tlačovej konferencii dokonca vyzývam, aby sa pýtali. Pretože často sa mi stáva, že novinár napíše komentár, povedzme o mojej návšteve na Bradle, ale vôbec tam nebol. Často sa mi stáva, že mám akciu, dozviem sa kritický názor na túto akciu, ale čitateľ nepozná, o čom tá akcia bola. Niekedy mi to pripomína obdobie komunizmu, keď všetci novinári odsudzovali 2000 slov, ale nikto ich neuverejnil.” RFE: Ale toto všetko sú veci, ktoré sú na posúdení samotných novinárov, novinárskej obce. Patrí sa od premiéra, aby kritizoval novinárov, a dával tým najavo, že je veľmi nespokojný s ich prácou? Dzurinda: “Tak dovoľte mi odpovedať protiotázkou: prečo nie, keď žijeme v slobodnom svete? Vždy chránil som, chránim a zo všetkých síl budem chrániť nezávislosť médií. Ale nedovolím, aby diktovali a vládli. Prečítajte si niektoré slovenské noviny z minulého týždňa. Niektorí novinári otvorene hovoria, že s médiami sa akože nedá bojovať, že sú nekritizovateľné. No ale kde to zase sme? Dokonca som prečítal v jednom komentári, že som sa stal lídrom vlády so súhlasom médií. Nepáči sa mi to. A zavčas sa treba ozvať! Hovorím to pokojne, chrániac slobodu médií, ale s plným vedomím, že mám na to aj právo.” RFE: Istým neporozumením medzi politikom a novinárom, ktoré je základnou podstatou demokracie, končíme rozhovor s premiérom Mikulášom Dzurindom. Ďakujeme pekne. Dzurinda: “Aj ja. Dopočutia.”		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...