Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       27. máj 2002 SMK signalizuje uzatváranie strany pred slovenskými voličmi Jana Pankovčínová Výsledky víkendového kongresu vládnej SMK, ktorý schválil volebný program pre septembrové parlamentné voľby, sú už témou poznámky Jany Panovčínovej. Prehĺbenie úzko etnického charakteru strany tvorí jedno zo základných posolstiev sobotňajšieho kongresu Strany maďarskej koalície. K ďalším patrí odhodlanie presadzovať v budúcej vláde tie piliere programu (zamerané najmä na maďarskú komunitu), ktoré sa SMK nepodarilo zrealizovať v súčasnej vládnej koalícii. Najprv k etnicite. Líder SMK Béla Bugár dal v sobotu jasne najavo, že strana si je vedomá dôvery, ktorej sa jej dostáva zo strany Slovákov. Napriek tomu kongres rozhodol o čisto etnických kritériách, ktoré má spĺňať prvých tridsať kandidátov pre septembrové parlamentné voľby. O ich poradí rozhodne júnový kongres, avšak okrem ovládania maďarčiny a slovenčiny budú musieť mať kandidáti aj maďarské mená a ich deti musia navštevovať školy s vyučovacím jazykom maďarským. Podľa našich informácií pritom viacerí delegáti dokonca požadovali, aby mali aj sporný preukaz „Zahraničného Maďara“ v zmysle zákona susednej Maďarskej republiky. Etnicky zameraná politika SMK nie je nová - už pred voľbami roku 1998 strana fakticky na okraj vytesnila významného politika s európskou reputáciou - Kalmána Petözca - aj preto, že má za manželku Slovenku a ich deti navštevovali slovenské školy. Donedávna sa pritom zdalo, že SMK od tvrdo etnickej politiky upúšťa v prospech získavania slovenských pravicovo orientovaných voličov. Napokon, dôkazom toho sú aj súčasné vysoké volebné preferencie SMK, ktorá sa z pozície outsidera vypracovala na najúspešnejšiu vládnu stranu. Podľa opakovaných prieskumov by SMK volilo viac ako 11 percent opýtaných, pričom podiel Maďarov na Slovensku tvorí necelých desať percent. Z tohto hľadiska je preto istým krokom späť rozhodnutie kongresu staviť na istotu, teda na „maďarské voličstvo“ a zúžiť priestor pre získavanie slovenského elektorátu. Práve sklamanie „slovenských voličov“ z účinkovania pravice mohlo nielen nahnať bugárovcom percentá, ale aj prehĺbiť dôveru spoločnosti k SMK, ktorá jedinečne a bez vážnejších zakolísaní obstála pri obhajobe demokratických hodnôt v súčasnom vládnom zoskupení. Tento potenciál dôvery však akoby delegáti SMK zahodili do Dunaja. Izolacionalistický trend bolo možné spozorovať už minulý týždeň, kedy sa SMK definitívne rozhodla odmietnuť účasť pravicových politikov neparlamentnej Občianskej konzervatívnej strany na svojej kandidátke. Bugár to síce odôvodnil nasadením kandidátov-Slovákov z južných regiónov, kde sa SMK snaží o dobré spolužitie, nedá sa však vyhnúť dojmu, že ide o analógiu s neparlamentným SMER-om Roberta Fica. Ten pred dvoma rokmi založil stranu s heslom „Nové tváre do politiky“ - okrem seba a podpredsedov však žiadne nové tváre nepredstavil. Podobne je to aj v prípade „slovenských“ regionálnych politikov na budúcej kandidátke SMK. Volič zo severného Slovenska, kde možno Maďarov sčítať na prstoch jednej ruky, ich nielenže nepozná, ale nemá záruku, že budú v rámci SMK presadzovať celoslovenské, a nie svoje úzko regionálne záujmy. Navyše keď regionálne záujmy zvýrazňuje aj schválený volebný program - napríklad vytvorenie „maďarskej univerzity“, vymenovanie „maďarského biskupa“, zmena územného členenia krajiny, či stavba diaľnice pretínajúca južné Slovensko. Program SMK je síce postavený na štyroch pilieroch - občan, rodina, región a štát - celoslovenský rozmer ale napĺňajú iba body o rodine v sociálnej a ekonomickej oblasti. Aj tie sú však nastavené veľmi všeobecne formuláciami o znižovaní daňového a odvodového zaťaženia, avšak bez akýchkoľvek číselných údajov. Najviac problémov čaká SMK v presadzovaní návratu pôdy neznámych vlastníkov do správy obcí, ktoré štyri roky pri nečinnosti slovenských pravicových strán úspešne blokovala ľavica. Podobné kontroverzie možno očakávať pri zápase o odškodnenie krívd občanov maďarskej národnosti, ktoré vyplývajú z niektorých Benešových dekrétov, hoci tomuto pomenovaniu sa kongres SMK elegantne vyhol. Zdôraznime legitimitu politických cieľov SMK - ich naplnenie však bude závisieť od výsledkov volieb, a to tak od percentuálnej podpory občanov, ako aj ochoty ostatných strán sa na naplnení cieľov SMK podieľať. Podčiarknuté a zhrnuté: kongres SMK naznačil, že SMK zatiaľ prinajmenšom stojí na jednom mieste. Či urobí krok vpred, alebo vzad, ukáže povolebný vývoj.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...