[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je piatok, 16. máj 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

27. máj 2002

SDĽ melie z posledného, z koaličného vydierania zostala len fraška

Attila Lovász

Predseda SDĽ Pavel Koncoš nemá podporu svojej strany v razantných krokoch, ktoré ohlásil minulý týždeň. Republiková rada v sobotu odmietla odísť z koalície. A pretože Koncoš to tušil, tak takéto riešenie na rade ani nenavrhol. Pritom bojuje o schválenie dokumentu, ktorý je starý 40 rokov. Podrobnosti má Attila Lovász.


Mohlo by sa zdať, že predseda SDĽ Koncoš po niekoľkých varovaniach svojho predchodcu Migaša, že strana vystúpi z vládnej koalície, vykročil správnym smerom. Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia totiž označil ako kardinálny dokument, ktorého podpora je vecou cti každej ľavicovej strany. Podľa neho, ak ľavica nie je schopná razantne vybojovať podpis zákonníka, musí si spytovať svedomie. Už aj preto, lebo Európsky zákonník prirovnal Koncoš v sobotu k základným dokumentom týkajúcich sa ľudských práv. Hovorí Pavol Koncoš:

AUDIO: "Sociálne práva obsiahnuté v Európskom zákonníku sú tými, ktoré sú pre nás také dôležité ako práva politické."

Ak je tomu tak, ľavica mala ako jeden človek vypochodovať zo šalianskej rokovacej sály. Nestalo sa. Koncoš už počas zasadnutia republikovej rady zisťoval mieru podpory a musel dospieť k záveru, že návrh na odchod z koalície nebude akceptovaný. Takéto zistenie by malo viesť napríklad k odchodu predsedu z čela strany. Na to sa však Koncoš neodhodlal, a radšej navrhol aby republiková rada poverila republikový výbor:

AUDIO: "...zaujať stanovisko, ak by sa po vyčerpaní možností nepodarilo dosiahnuť súhlas vlády s jeho podpísaním."

Pritom je nad slnko jasné, že vláda nebude ďalej venovať svoj čas Európskemu zákonníku. Nezabúdajme, že nejde o dokument, ktorý by bol v niečom nový v európskych krajinách. Bol schválený v apríli 1964 pod číslom 48, má odporúčací charakter, ale v krajinách, kde je ratifikovaný, je aj zdrojom sociálneho práva. Ak by ho Slovensko podpísalo, nič sa nedeje, ba čo viac pokojne ho môže parlament aj ratifikovať, a znovu sa nič nedeje. Lenže na európske podpísané a ratifikované normy sa v orgánoch Rady Európy, Európskej únie a Európskej komisie hľadí ako na dokumenty, ktorých dodržiavanie a využívanie ako prameňa práva sa považuje za samozrejmosť.

Pritom Slovensko má čo robiť aj so súčasným stavom sociálneho zabezpečenia. Neadresný a málo kontrolovaný systém sociálnych dávok by v prípade dodržiavania Európskeho zákonníka doviedol verejné financie ku kolapsu. Pozrime sa len na zákonom stanovený systém zvyšovania dôchodkov. Ten predpisuje, za akých podmienok by sa mali dôchodky automaticky zvyšovať, na druhej strane ak by sa zvýšili v želateľnej miere, tak by to podľa exministerky financií nedopadlo dobre. Brigita Schmögnerová.

AUDIO: "Ak schváli Národná rada dôchodky vyššie ako o 5 percent, Sociálna poisťovňa to neunesie a to bude ďalší tlak na transféry zo štátneho rozpočtu."

Podobný príklad sa dá uviesť aj s celoplošným vyplácaním rodičovských príspevkov, čo parlament už schválil bez toho, aby uviedol zdroje mimo rozpočtového zákona. Znovu Brigita Schmögnerová.

AUDIO: "Zvyšovanie detských prídavkov, no na to som mala iný názor, celý tento prístup je iracionálny, znamená to navyšovanie výdavkov, a bude to ukrajovať z koláča pre sociálne ohrozené rodiny."

SDĽ mala za ostatných 13 rokov dosť času venovať sa takému - podľa Koncoša - základnému dokumentu, akým je Európsky zákonník. Nemožno totiž predpokladať, že pri príprave podpisu a ratifikácie Európskej sociálnej charty sa nik s Európskym zákonníkom, ako jedným z najstarších odporúčaní rady Európy nestretol. Nafúknuté gesto pokračujúceho bojkotovania koaličných rokovaní a hrozba o odchode z koalície sú kontraproduktívne činy. Nikoho už netrápi odchod SDĽ z koalície, ak nie samotných aparátčikov a nižších adlátusov strany. Tí si totiž pravdepodobne chcú užiť svojich funkcií aspoň dovtedy, kým SDĽ po jesenných voľbách neopustí parlamentné lavice a bude jednou zo siemich desiatok mimoparlamených strán. Problém si SDĽ vyrobila sama - keď kvôli energetickej loby, Devín banke, privatizácii monopolov a následne aj rozdeleniu výnosov z ich predaja venovala príliš veľa námahy pre naplnenie záujmov úzkych skupín, zabúdajúc na sloganového "človeka práce".


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print