|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
30. máj 2002
|
Správa o činnosti SIS je zverejnená, kedy bude aj správa o činnosti VOS?
|
Milan Žitný
|
Správa o činnosti Slovenskej informačnej služby, ktorú kritizovali niektorí poslanci parlamentu pre prílišnú všeobecnosť, má štandardné parametre výročnej správy o práci civilnej spravodajskej služby. Aj z tohto dôvodu mohla byť zverejnená na internetovej stránke, čo možno hodnotiť ako pozitívnu skutočnosť. Služba tak urobila po prvýkrát vo svojej histórii a obsah je porovnateľný napríklad s podobne koncipovanými správami českej Bezpečnostnej informačnej služby, s tým rozdielom, že česká kontrarozviedka zverejňuje svoje výročné správy na internete už niekoľko rokov. Na Slovensku však nemá služba za sebou porovnateľný kontinuálny vývoj, v období rokov 1995 až 1998 sa stala veľmi ostrým nástrojom politického boja, čo ju poznamenalo nielen politicky, ale aj personálne, materiálne, či mentálne. Dosiahnuť optimálnu úroveň povesti personálne kvalitnej, profesionálnej a skutočne tajnej služby, bude ešte určitý čas trvať, pretože škody, spôsobené bývalým vedením SIS, sa nedajú absolútne napraviť za jedno volebné obdobie.
Súčasné vedenie SIS jej vrátilo počas tohto volebného obdobia prívlastok "tajná", v médiách sa už neobjavujú odhalenia ako na bežiacom páse o činnosti jej príslušníkov, ako tomu bolo v minulom volebnom období. Na pokračovanie v tomto trende bude služba potrebovať nielen dôveru verejnosti a politického manažmentu krajiny, čo závisí od jej výsledkov, ale aj finančné prostriedky na zvýšenie technickej a odbornej kvality. Po 11.septembri 2001 pristúpili vo viacerých krajinách NATO k reorganizáciám štruktúr služieb a hlavne k posilneniu práce v tých líniách a problematikách, ktoré súvisia s medzinárodným terorizmom a medzinárodným organizovaným zločinom. Dôraz na kvalitné kádre, vzdelanie, či moderné technológie spravodajského "hardvéru" je pre štáty s dlhou tradíciou spravodajských služieb v demokratickom prostredí ľahšie zvládnuteľný než napríklad na Slovensku, kde je služba vlastne ešte stále v štádiu výstavby, zároveň však musí plniť úlohy, dané zo zákona, pričom je nemilosrdne konfrontovaná s novými rizikami, sofistikovanejšími formami organizovaného zločinu a meniacimi sa subverznými prostrediami.
Pri pozornom čítaní správy o činnosti SIS za minulý rok objaví čitateľ na rozdiel od niektorých poslancov, ktorí správu kritizovali ako príliš všeobecnú, aj konkrétne prípady výsledkov práce služby, či jej spolupráce s partnerskými službami iných krajín. Môžeme spomenúť prípad nelegálnych reexportov zbraní do embargovaných oblastí v Afrike, na ktorých sa podieľali niektorí slovenskí občania z okruhu niekdajšej firmy Joy Slovakia v medzinárodnom meradle. Prípad sa objavil vlani v správe expertov OSN a na rozkrytí siete pašerákov sa podieľali aj slovenské štátne orgány. Správa o činnosti SIS uvádza aj konkrétne opatrenia služby vo vzťahu k terorizmu, napríklad "monitoring rizikových komunít, ktoré by mohli byť zdrojom, nositeľom alebo zázemím teroristických aktivít". Nebýva zvykom, aby tajná služba verejne oznamovala, akú komunitu monitoruje svojimi prostriedkami, v situácii po 11.sepembri však to isté uviedla aj slovenská vojenská spravodajská služba. Práve tu sa žiada poznamenať, že stále pretrváva model z minulosti, v ktorom obrana bola "štátom v štáte", takže vojenská spravodajská služba zatiaľ ešte žiadnu správu o svojej činnosti nezverejnila. A bolo by načase, aby sa z armády stal útvar pod civilnou kontrolou v plnom rozsahu, aby sa prípady nemalej korupcie v jej prostredí riešili účinne, pretože aj tam ide o prostriedky zo štátneho rozpočtu, teda od daňových poplatníkov.
Zo správy o činnosti SIS sa naliehavo ozýva, že na skvalitnenie práce a plnenie úloh v nových podmienkach potrebuje lepšie finančné krytie. Americkí partneri odporúčajú Slovensku ako kandidiátovi na člena NATO zvýšiť rozpočet obrany zo súčasných 1,89% HDP na 2%, čím by sa zlepšila aj finančná situácia pre vojenskú spravodajskú službu. Podobná metodika, či odporúčanie v oblasti rozpočtu civilnej služby síce nie je, logicky by však aj tu malo z rovnakých dôvodov ako u vojenských spravodajcov dôjsť k reflektovaniu potrieb štátneho orgánu, pre ktorého z členstva krajiny v aliancii tiež vyplynú nové úlohy a záväzky. Uvedené príklady ukazujú, že spravodajské služby na Slovensku nemajú rovnocenné postavenie, v záujme štátu a jeho reprezentantov musí byť však presný opak.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|