Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. máj 2002 Parlament odmietol sprísniť podmienky pre verejných činiteľov pri konflikte záujmov Jana Pankovčínová Poslanci dnes naplnili obavy mimovládnych organizácií a neschválili ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov. Zákon síce pripravovala úzka skupina koaličných aj opozičných poslancov, nemala však za sebou potrebnú politickú podporu. Viac už má Jana Pankovčínová. Práve vzhľadom na neexistenciu širokej politickej dohody neprekvapuje, že zákon snemovňa doslova zmietla zo stola. V platnosti tak zostáva “starý” a neefektívny zákon z dielne HZDS-ZRS-SNS a SDĽ, ktorí presadili v minulom volebnom období. Verejnosť tak naďalej nemá dosah na kontrolu majetkových pomerov verejných činiteľov, nehovoriac o sankciách, ktoré doteraz príslušný parlamentný výbor ani raz neuplatnil. Zlom v hlasovacej procedúre nastal po schvaľovaní jednotlivých poslaneckých návrhov k zákonu. Neboli akceptované návrhy - podporované aj Združením miest a obcí Slovenska - žiadajúce odstrániť zákaz súbežného výkonu funkcií v samospráve a parlamente. Preto poslanci-starostovia bez ohľadu na stranícku príslušnosť zákon v záverečnom hlasovaní nepodporili. Podobne to bolo v prípade neschválenia návrhu KDH, aby zostal zachovný inštitút “spočívajúceho mandátu” poslanca aj pre štátnych tajomníkov tak ako u ministrov. Keďže to ľavica a väčšina klubu SDK odmietla, v záverečnom hlasovaní kresťanskí demokrati zákon nepodporili. Neboli však vôbec osamotení. Za prijatie zákona ako celku totiž hlasovalo len 75 zo 121 prítomných poslancov, pričom potrebný bol súhlas najmenej 90-tich. Proti schváleniu zákona bolo sedem poslancov - štyria z opozičného HZDS, jeden z Pravej SNS a dvaja z KDH. Hlasovania sa zdržalo až 36 poslancov, medzi nimi boli okrem opozičných aj títo koaliční poslanci: z KDH Záborská, Pčolinská, Brocka a predseda strany Hrušovský. Za klub vládneho SMK sa hlasovania zdržali poslanci Hóka, Szabóová, Duray a Kvarda a napokon, z premiérovho klubu SDK zákon nepodporili poslanci Bajan, Šagát a Vavrík. Zákon teda podporila celá ľavica - SDĽ, SOP, vrátane jej nezávislej časti, ďalej aj nezávislí poslanci pravice, tiež predseda SMER-u Robert Fico a väčšina poslancov SDK a SMK. Poslanec KDH Vladimír Palko odmietnutie zákona zo strany KDH odôvodnil takto: AUDIO: “Samozrejme, že je dobrá vec pripraviť ústavný zákon o konflikte záujmov, ale to nezbavuje predkladateľov povinnosti pripraviť ho dobre. My sme upozorňovali na niektoré nedostatky, aby sa odstránilo úplne zbytočné a nezmyslené trestanie štátnych tajomníkov.” Palko potvrdil, že o podobe zákona neexistovala dohoda koalície. Tento pohľad odmietol jeden z predkladateľov Ladislav Orosz z SDĽ s tým, že sa snažil o všeobecnú podporu koalície a opozície. Podľa Orosza neprijatie zákona spôsobilo KDH neskorou námietkou. To ale razantne odmieta Palko, podľa ktorého o svojom pozmeňovacom návrhu s predkladateľmi hovoril už pred niekoľkými týždňami a tí si boli vedomí, že ak sa nenájde kompromis, zákon KDH nepodporí. Ďalej Palko uviedol: AUDIO: “Prečo mám hlasovať za taký zákon, ak viem, že sú tam aj - ak dovolíte - niektoré hlúposti? A vytvárať istú hystériu okolo toho, že tento ústavný zákon treba schváliť za každú cenu a nemožno diskutovať o jeho nedostatkoch, tak takáto hystéria je pre niektorých poslancov, aj pre mňa neprijateľná.” Ladislav Orosz z SDĽ vyjadril ľútosť nad neschválením zákona a konštatoval: AUDIO: “Verím, že do budúcna táto iniciatíva mala svoj zmysel, že nájdeme svojich nasledovníkov a pod tlakom verejnej mienky a za pomoci médií sa v budúcom volebnom období niečo takéto podarí schváliť. Slovensko veľmi potrebuje takýto zákon, najmä z hľadiska toho, že je potrebné nastoliť atmosféru dôvery medzi občanmi a politikmi.” Len slabou útechou zostáva nádej poslanca Ladislava Orosza, že novú úpravu zákona o konflikte záujmov môže prijať budúci parlament. Politické strany, ktoré doňho nominujú svojich zástupcov na kandidátkach pre septembrové voľby, sa totiž doteraz jednoznačne k podpore prísnejšieho zákona nezaviazali. A keďže ho dnes (s výnimkou ľavice) odmietli poslanci naprieč celým politickým spektrom, možno sa domnievať, že aj strany zatiaľ len hľadajú zámienky, ako prísne pravidlá voči sebe samým a ďalším verejným činiteľom neuviesť do praktického života.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...