Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. jún 2002 Podľa viacerých poslancov by predloženie vládneho návrhu zákona o konflikte záujmov porušilo rokovací poriadok Boris Koreň Štvrtkové reakcie predsedov dvoch koaličných strán KDH a SMK Pavla Hrušovského a Bélu Bugára na vládou schválený návrh zákona o konflikte záujmov boli negatívne. Obidvaja označili tento krok za predvolebný populizmus, pričom mu vyčítali aj porušovanie rokovacieho poriadku Národnej rady SR. Slovo má Boris Koreň. Hoci vláda návrh ústavného zákona o konflikte záujmov jednomyseľne schválila, jej postup vyvoláva niekoľko pochybností. Zákon totiž nebol po prvýkrát v histórii predložený ani na rokovanie Legislatívnej rady vlády, čo sa jeho predkladateľ Ivan Mikloš snažil obhájiť tým, že takmer zhodný predchádzajúci poslanecký návrh zákona o konflikte záujmov prebehol štandardným legislatívnym procesom. Vládny návrh je predložený na skrátené legislatívne konanie, čo Mikloš zdôvodnil slovami: AUDIO: "Zákon vymedzuje, kedy je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Okrem iného je to aj vtedy, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Je celkom evidentné a jasné a dnes medzi ekonómami uznávané, že korupcia obmedzuje ekonomický rast, zhoršuje podnikateľské prostredie a že korupcia môže byť aj prekážkou na medzinárodnú akceptovateľnosť." Druhou vážnou pochybnosťou je, či vládou schválený zákon o konflikte záujmov neporušuje Rokovací poriadok Národnej rady. Ten totiž hovorí, že po neschválení zákona nie je možné v tej istej veci šesť mesiacov schvaľovať iný zákon. Mikloš na túto výhradu reagoval slovami: AUDIO: "V žiadnom prípade by som nehovoril o obídení rokovacieho poriadku. Nie je to identický návrh, je to veľmi podobný návrh, ale nie je to návrh identický." Súlad s rokovacím poriadkom by podľa vicepremiéra Mikloša mal posúdiť Ústavnoprávny výbor. Už vo štvrtok však jeho predseda Ladislav Orosz vyslovil v tejto súvislosti pochybnosti. Rovnaké pochybnosti vyslovil aj podpredseda parlamentu, predseda koaličného KDH Pavol Hrušovský. Oslovili sme ďalšieho člena Ústavnoprávneho výboru Jána Cupera z HZDS. Skutočnosť, že vláda návrhom zákona porušuje rokovací poriadok, je podľa neho evidentná: AUDIO: "My sme predsa návrh zákona prerokovali, neprešiel hlasovaním, takže ďalší návrh zákona môže ísť do parlamentu až o šesť mesiacov." Podľa Cupera však vláda s úspechom už raz uplatnila rovnaký postup, keď na rokovanie Národnej rady pred uplynutím šesťmesačnej lehoty opäť predložila zákon o Súdnej rade. Cuper vyjadril počudovanie aj nad snahou vlády prijať zákon ešte v tomto legislatívnom období: AUDIO: "Tento zákon pán Mikloš posúva až na 1. január. Ale potom nastáva z mojej strany otázka, k čomu je dobré, aby sa ním zaoberal tento parlament?" Aj ďalší z poslancov Ústavnoprávneho výboru Ivan Gašparovič, HZDS, sa so svojím kolegom stotožňuje: AUDIO: "Ak vedenie Národnej rady a poslanci nechcú konať proti ustanoveniam zákona o rokovacom poriadku v Národnej rade, tak tento návrh zákona sa nemôže dostať ani do programu Národnej rady." Podľa Gašparoviča by pred otvorením nastávajúcej schôdze Národnej rady, ktorá sa začne v utorok, malo poslanecké grémium rozhodnúť o nezaradení tohto bodu do programu. Gašparovič namieta aj proti predloženiu zákona v skrátenom legislatívnom konaní: AUDIO: "Nevidím dôvod takéhoto šturmu k tomuto zákonu, keď za štyri roky vládnutia tejto koalície im vyhovoval. Skutočne nevidím dôvod, prečo sa to má urobiť na posledný deň, s tým, že účinnosť by bola daná aj tak po voľbách." Aj tretí z oslovených členov výboru nezávislý poslanec Peter Kresák zdieľa názor svojich kolegov. Na námietky vicepremiéra Ivana Mikloša, že "ide o veľmi podobný, ale nie identický návrh," Kresák zareagoval: AUDIO: "Musím povedať, že pán podpredseda vlády asi nemal dosť času prečítať si znenie rokovacieho poriadku. Ten totiž hovorí, že zákon v tej istej veci. V tej istej veci znamená, že s rovnakým obsahom. Tam sa nejedná o názov, nejedná sa o slovíčka. Jedná sa o to, čo tá norma hodlá upraviť, alebo teda čo mieni upravovať. No a tam, myslím, že je absolútne mimo diskusie, že je to zákon, ktorý spadá pod obmedzenia, ktoré pozná rokovací poriadok." O možnosti už teraz predložiť návrh ústavného zákona o konflikte záujmov na rokovanie parlamentu teda existujú relevantné pochybnosti, podporené aj názormi viacerých poslancov. Ide o veľmi potrebný zákon, ktorý zvýši transparentnosť slovenskej politiky a skutočne je ho potrebné prijať čo najskôr. Účelové nedodržiavanie zákona by ho však prijímanie takéhoto dôležitého a naviac ústavného zákona zbytočne dehonestovalo a spochybňovalo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...