Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       19. jún 2002 Parlament schvaľuje eurozákony bez problémov, ústavnoprávny výbor odmieta žiadosť vlády rokovať o konflikte záujmov Jana Pankovčínová Parlament dnes pokračoval v schvaľovaní balíka vládnych návrhov zákonov, ktoré sú potrebné pre vstup Slovenska do Európskej únie. Popoludní popritom ústavnoprávny výbor odmietol žiadosť vlády o urýchlené prerokovanie ústavného zákona o konflikte záujmov s poukazom na rozpor s rokovacím poriadkom. Viac o parlamentnom dianí už v príspevku Jany Pankovčínovej. Najprv k významu rozhodnutia ústavnoprávneho výboru, ktorý jednomyseľne - teda hlasmi koaličných aj opozičných poslancov - odporučil predsedovi parlamentu nezaradiť na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona o konflikte záujmov. Žiadosť vlády podľa právnikov odporuje zákonu o rokovacom poriadku parlamentu. Vláda návrh zákona schválila na podnet vicepremiéra pre ekonomiku za SDKÚ Ivana Mikloša minulý týždeň s malými úpravami pôvodnej poslaneckej iniciatívy, ktorú odmietlo parlamentné plénum koncom mája. Rokovací poriadok pritom neumožňuje rokovať o tej istej veci skôr, ako šesť mesiacov po tom, ako plénum návrh odmietlo. Z politického hľadiska je prijatie zákona citlivou témou. Vládna koalícia je pod tlakom mimovládnych organizácií, ktoré prijatie zákona podporujú v záujme sprísnenia podmienok pre konflikt záujmov pre rozšírený okruhu verejných činiteľov. Koalícia však už na májovej schôdzi preukázala nejednotnosť - navyše, touto témou sa nezaoberala ani koaličná rada. Vláda to chcela napraviť, avšak jej krok bol viacerými politikmi označený za predvolebný populizmus. Závažnejším je podľa viacerých poslancov procesná chyba vlády, ktorá mala vedieť, že zákon už nie je možné do parlamentu v tomto volebnom období predložiť. Po dnešnom rozhodnutí ústavnoprávneho výboru je tak osud návrhu zákona výlučne v rukách predsedu parlamentu Jozefa Migaša, ktorý už oznámil, že neodporučí zaradenie zákona do programu schôdze. Napriek tomu sa objavujú špekulácie, či zákon predsa len nepresadia do pléna poslanci systémom osvojenia si návrhu vlády. Aj to by však znamenalo porušenie rokovacieho poriadku, uviedol poslanec výboru za SDK Peter Kresák a dodal: AUDIO: "Takže nie je to schodná cesta, nie je to reálna úvaha." Poslanec opozičného HZDS Ivan Gašparovič túto možnosť tiež vylúčil: AUDIO: "No určite, že nie, pretože by museli dať úplne iný návrh zákona, a ten by zrejme už nebol cez skrátené konanie, takže do tohto volebného obdobia by sa už určite neprerokoval." Väčšina predsedov koaličných klubov popoludní nevedela garantovať prípadné obídenie negatívneho stanoviska výboru - teda, či si niektorí poslanci neosvoja návrh vlády a nebudú sa ho snažiť predsa len na rokovanie pléna presadiť. Zároveň však šéfovia klubov zo svojej pozície zdôrazňovali potrebu rešpektovania stanoviska právnikov. Ako nám povedal predseda klubu SDKÚ Ján Rusnák, predpokladá, že SDKÚ nebude mať záujem porušovať či ísť nad rámec zákona o rokovacom poriadku. Ďalej povedal: AUDIO: "Prvoradé je dodržiavanie zákona a poslanci za SDKÚ v žiadnom prípade nebudú porušovať ústavu a rozhodnutie ústavnoprávneho výboru my pokladáme za rozhodnutie odborné a právne zodpovedné." Podobný postoj tlmočil aj šéf klubu KDH František Mikloško: AUDIO: "Akonáhle sa takto rozhodol ústavnoprávny výbor, neostáva nám iné, len rešpektovať stanovisko výboru. To znamená, že v budúcom volebnom období sami to chceme mať ako KDH vo volebnom programe." Čo sa týka eurozákonov, po definitívnom schválení zákonov z oblasti poľnohospodárstva prišli popoludní na rad zákony z dielne ministerstva spravodlivosti. Pri niektorých z nich sa však objavili v rozprave zásadné pripomienky tak opozície, ako aj koalície, rozširujúce vládne návrhy. Ide napríklad o novelu Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré na návrh vlády zakotvujú napríklad nové trestné činy súvisiace s terorizmom, ale na základe poslaneckých iniciatív by sa sprísnili aj tresty za domáce násilie či v oblasti genetiky zákaz klonovania. Trestný poriadok navyše prinesie zásadné skrátenie procesu vyšetrovania pri menej závažných trestných činoch. Odstráni sa takzvané predprípravné konanie príslušných orgánov a jeho častá duplicita. Zásadné zmeny, potrebné pre vstup Slovenska do Európskej únie, sa udiali v prípade Občianskeho zákonníka reformovaním inšitútu záložného práva. Viaceré z nich plénum podporilo a z výsledkov hlasovaní vyplýva, že všetky prerokované eurozákony z oblasti justície parlament podporil tak hlasmi vládnej koalície, ako aj opozície. Pre slovenskú vládu to znamená dobrú pozíciu pri záverečných rokovaniach o uzavretí kapitol s Európskou úniou. Ďalšie eurozákony parlament prerokuje v nasledujúcich dňoch, isté otázniky a pripomienky poslancov je možné očakávať v prípade zákonov z oblasti životného prostredia, o ktorých majú rokovať v utorok.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...