Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       21. jún 2002 Poslanci o váhavom postupe prezidenta pri odvolávaní ministra Macejka Jana Pankovčínová Váhanie prezidenta republiky vyhovieť návrhu premiéra Dzurindu na odvolanie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Jozefa Macejka, je už témou nasledujúceho príspevku Jany Pankovčínovej. Ešte v pondelok doručil predseda vlády Mikuláš Dzurinda prezidentovi republiky návrh na odvolanie ministra Macejka v súvislosti s aktuálnym škandálom okolo tendra slovenských železníc, voči ktorému má minister výhrady. Prezident Rudolf Schuster však prostredníctvom médií avizoval, že sa chce sám s celou kauzou, ktorá viedla premiéra k odvolaciemu návrhu, oboznámiť, takže k samotnému aktu pristúpi zrejme až na budúci týždeň. Premiér v utorok reagoval vyhlásením, že konanie prezidenta Schustera je protiústavné, keďže v zmysle ústavy musí personálnemu návrhu premiéra vyhovieť. Hlava štátu prostredníctvom svojho hovorcu „kontrovala“, že ústava prezidentovi neudáva žiadne lehoty na vyhoveniu návrhu premiéra. Polemickým sa však stáva práve čas, ktorý si hlava štátu vyberá na vlastné skúmanie celej kauzy. Ústavný právnik, poslanec SDKÚ a člen ústavnoprávneho výboru NR SR Peter Kresák vníma postup dvoch najvyšších ústavných činiteľov - premiéra i prezidenta - zatiaľ pokojne: AUDIO: „Ja by som tú situáciu nejak zvlášť nedramatizoval, Isté je, že ústavný text neurčuje termíny, ktoré by mal prezident dodržať pri svojom rozhodovaní.“ Kresák však zároveň dodal, že ústava vychádza z istej tradície zachovávania politickej kultúry, kontinuity a naplnenia zmyslu kompetencií jednotlivých ústavných orgánov a činiteľov. Ďalej uviedol: AUDIO: „Pán prezident by mal rešpektovať ten návrh premiéra, samozrejme, ak pokladá za potrebné nejaké veci si sám predtým nechcem povedať, že prešetriť, ale premyslieť, tak mu to asi nemožno vytýkať.“ Na našu otázku, či ale svojim váhaním vykonania aktu nezasahuje prezident do kompetencie premiéra, ktorý v zmysle ústavy zodpovedá za chod vlády a jej personálne zloženie, Kresák reagoval takto: AUDIO: „Premiér je zodpovedný za činnosť vlády a teda mal by mať a má to rozhodujúce slovo v zložení vlády. Samozrejme, je len veľmi relatívne, vágne diskutovať o tom, čo je mimoriadne dlho, čo je mimoriadne krátko. Mne sa zdá, že dnes ešte situácia nie je v polohe, že by sme sa museli vyjadrovať o nejakom mimoriadnom odďaľovaní.“ Podobný názor zastáva aj poslanec ústavnoprávneho výboru Peter Brňák z opozičného HZDS. AUDIO: „Ak by bola situácia v našej spoločnosti optimálna a politická kultúra na dostatočnej úrovni, tak skutočne postavenie prezidenta je také, že otázka odvolávania člena vlády je v plnej kompetencii a pôsobnosti predsedu vlády a že v danom prípade prezident plní úlohu len akéhosi skrášlenia celého procesu z hľadiska istej formy. Na druhej strane, pravdou je tiež to, že ústava nehovorí nikde o nejakých lehotách.“ Na otázku, či teoreticky môže prezident ústavnou cestou zdržiavať odvolanie člena vlády aj do septembrových volieb, reagovali obaja politici rozlične. Najprv má slovo Peter Brňák: AUDIO: „Teoreticky je všetko možné, ale môj osobný názor je taký, že možno ani nie z ústavnoprávneho, ale skôr ústavno-politického hľadiska patrí pod pôsobnosť prezidenta aj hlbšie sa zaoberať vecami, pretože prezident tú legitimitu od občana má.“ Názor Petra Kresáka je nasledovný: AUDIO: „Teoreticky je samozrejme možné všetko, ale všetky ústavné texty sú koncipované tak, aby jednotliví ústavní činitelia si riadne plnili svoje funkcie. Nezabúdajme na to, že aj postavenie prezidenta je definované, že dbá o to, aby ústavné orgány riadne fungovali, čiže jeho povinnosťou je dbať na to, aby riadne fungovala aj vláda.“ Zhrnuté a podčiarknuté, prezident nemá v ústave zakotvenú lehotu, dokedy musí návrhu premiéra na výmenu člena vlády vyhovieť. Postupuje tak v zmysle ústavy. Ústava mu však rovnako neumožňuje veci, ktoré sú v kompetencii iných štátnych orgánov, prešetrovať. Za nič iné totiž nemožno považovať avízo prezidenta, že sa rozhodne Macejka odvolať až po tom, čo dostane vysvetlenia všetkých zainteresovaných strán a dokonca aj posudok žilinskej univerzity vo veci sporného tendra.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...