Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       21. jún 2002 Smer na cestách bez jasnej koncepcie Milan Žitný Predseda strany Smer Robert Fico absolvoval v uplynulých dňoch tretiu návštevu Moskvy za obdobie existencie strany. Uskutočnila sa na pozvanie predsedu zahraničného výboru ruskej Dumy. Fico sa stretol aj s predstaviteľmi vlády Ruskej federácie, medzi nimi aj so šéfom úradu vlády a ministrom Šuvalovom, ktorý zodpovedá za spoločnú medzivládnu slovensko - ruskú komisiu pre hospodársku spoluprácu. Témami rozhovorov boli podľa Fica rozširovanie NATO, slovensko-ruské vzťahy a dopad členstva SR v Európskej únii na ne a napokon treťou témou boli deblokácie ruského dlhu. Moskva podľa Fica navrhla, aby sa venovala spoločná pozornosť dopadom vstupu Slovenska do EÚ na slovensko - ruské hospodárske a iné vzťahy. Konkrétne návrhy či možné riziká však ruská strana nepredložila a nedefinovala, išlo iba o jej intuíciu, vysvetľuje Robert Fico: AUDIO: "Hovorili sme vo všeobecnej politickej rovine. Napríklad absolútna liberalizácia energetického trhu, určité podmienky, ktoré sme podpísali vo vzťahu k energetike, by mohli do budúcnosti komplikovať spoluprácu v tejto oblasti s RF. Mali by sme o tom hovoriť, či vstup a podpísanie záväzkov vo vzťahu k EÚ by podobne, ako s USA, mohli ohroziť spoluprácu." Témy, s ktorými predseda Smeru šiel do Moskvy, zostávajú do určitej miery tiež vo všeobecnej rovine, najmä budúce členstvo SR v NATO, čo už vlastne nie je pre Moskvu takou dôležitou témou, akou bola povedzme v rokoch 1995-97, kedy bolo Slovensko vyradené z procesu rozširovania. Dnes, keď už je RF strategickým partnerom NATO, je zbytočné s témou rozširovania začínať čo len bežný konverzačný rozhovor. Konkrétnejšie predstavy tlmočil Fico ruskej strane v otázke deblokácií ruského dlhu, kde dal prednosť postupnému splácaniu celého dlhu na rozdiel od ruského návrhu na jednorazové, avšak výrazne znížené odpísanie dlhu. Toto už svedčí o určitom politicko ekonomickom kalkule, nie však o celej zahraničnej koncepcii Smeru ako budúcej vládnej strany voči RF. Skôr to pripomína Mečiarove pytačky v Moskve z minulosti. Obsahy zahraničných ciest predsedu Smeru sa pohybujú v rámci prezentačných návštev potenciálneho člena budúcej vlády, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb. Tri návštevy v USA vyvažuje predseda Smeru rovnakým počtom ciest do Ruska, aj keď ich obsah je do značnej miery rozdielny. V USA sa Fico viac predstavuje, pretože ako reprezentant novej, málo čitateľnej, na populizmus zameranej politickej strany, musí sa usilovať urobiť dobrý dojem a rozptyľovať nedôveru, ktorá je pochopiteľná pri takýchto politických, ešte neotestovaných novotvaroch a pri absencii potrebného odborného zázemia i skúseností z riadenia štátu. Do Ruska chodí Fico s konkrétnejšími predstavami a v nich dominujú investičné zámery, akými sú napríklad dostavba 3. a 4.bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Podobné náznaky sa dajú vysledovať u Smeru aj v oblasti energetiky. Z týchto dôvodov, vrátane deblokácií, má Fico bližšie k Rusku, ktoré má záujem podieľať sa nielen na dostavbe Mochoviec, ale aj na iných investíciách v energetike na Slovensku, než k USA. Zároveň stále ešte nevidno ucelenú a exkluzívnu koncepciu v zahraničnej agende Smeru, ktorá by sa dala definovať na základe Ficovej nejasnej tézy o tretej ceste. Táto nejasnosť sa v rovnakej miere prejavuje v domácej politike - namiesto strategického programového projektu predkladá Smer iba kroky na prvých 100 dní v budúcej vláde. Nedokonalosť tohto modelu je v obmedzených možnostiach Ficovej strany, pretože bude iba jedným z členov širšej vládnej koalície a partneri nemusia prijať návrhy Smeru a budú logicky presadzovať vlastné predstavy. Pri absencii generálnej stratégie a skúsených lídrov odborných sekcií sa môže potom Smer dostať veľmi skoro do slepej uličky a už iba improvizovať podľa aktuálnych okolností. Pre skúsenejších politických harcovníkov s lepšou odbornou výbavou a personálnym zázemím sa stane potom skôr zábavnou hračkou, než vážnym partnerom, či protivníkom, schopným svoje predstavy aj vecne vyargumentovať. S tým, čo Fico ponúka teraz, sa dá vystačiť v opozícii, na vládnutie to však ani zďaleka nestačí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...