Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. jún 2002 Slovenská zdravotnícka akadémia a "veci s ňou súvisiace" Oľga Štefucová Podľa nového vysokoškolského zákona by na Slovensku mala vzniknúť rezortná vysoká škola Slovenská zdravotnícka akadémia. Poslanecký návrh na jej zriadenie sa dostal na program rokovania parlamentu v piatok minulý týždeň a diskusia k nemu "zabrala" poslancom takmer celý rokovací deň. Jej kontroverznosť, rovnako ako pozadie vzniku takejto vzdelávacej inštitúcie, si v nasledujúcej poznámke všíma Oľga Štefucová. Keď vo februári tohto roka poslanci "po ťažkom" - predovšetkým politickom - boji schválili nový vysokoškolský zákon, už prvé reakcie naznačovali, že popri nesporných pozitívach obsahuje schválená verzia nejedno protirečivé ustanovenie, ktoré môže vysokoškolskému prostrediu na Slovensku viac ublížiť ako pomôcť. V záplave pozmeňovacích návrhov – celkom ich bolo 350 - sa poslancom "podarilo" schváliť vznik nového typu vysokoškolskej ustanovizne, konkrétne v rezorte zdravotníctva. Vtedajší minister školstva Milan Ftáčnik, ktorý vybojoval s návrhom nového VŠ zákona ťažký boj, bezprostredne po verdikte poslancov povedal: "Za jediné negatívum, za škvrnu tohto zákona považujem prijatie návrhu na tzv. zdravotnícke vysoké školy, to znamená profesijné vysoké školy, ktoré do zákona jednoducho nepatria. Pretože nikde vo vyspelej Európe takýto spôsob organizovania vysokoškolského štúdia nie je." Ak vtedy Slobodná Európa na margo návrhu poslancov Rakúsa a Šagáta a jeho schválenia doslova zmätenými poslancami uviedla, že to bol šok pre akademickú obec, podobne možno dnes označiť diskusiu v tom istom parlamente k návrhu na premenu Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny - doteraz zabezpečujúcej ďalšie vzdelávanie lekárov - na Slovenskú zdravotnícku akadémiu. Tj. vysokú zdravotnícku školu, zriadenú nie pod ministerstvom školstva, ale zdravotníctva. Šokom je predovšetkým fakt, že aj tí poslanci, ktorí sa pred štyrmi mesiacmi nestačili čudovať, čo za "hybrid" vlastne odhlasovali, teraz argumentujú, že jedine takáto vysoká škola môže zabezpečiť kvalitné celoživotné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov - od zdravotných sestier, cez pôrodné asistentky, až po lekárov špecialistov. Podľa ministra zdravotníctva Romana Kováča je dokonca zriadenie Slovenskej zdravotníckej akadémie ako rezortnej vysokej školy jediným spôsobom, ako naplniť požiadavku Európskej únie v oblasti vzdelávania odborníkov v rezorte a zároveň jediná možnosť získať v tejto otázke právomoci a zodpovednosť. V štátoch EÚ platí, že rovnako ako všetky stupne škôl, aj všetky typy vzdelávacích pracovísk metodicky podliehajú rezortu školstva. A to bez ohľadu na to, odkiaľ dostávajú peniaze. V súvislosti s návrhom na zriadenie Slovenskej zdravotníckej akadémie ako vysokej školy v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva zazneli v parlamente argumenty o nulových nárokoch na štátny rozpočet. Je však rozdiel medzi de facto špecializovanou agentúrou, ktorá poskytuje služby v podobe školení, seminárov či prednášok pre desiatky lekárov, a školou pre asi tisíc poslucháčov, ktorí študovali riadnou dennou formou. Zatiaľ čo tí prví si doškoľovanie hradia z vlastného vrecka, tí druhí by mali podľa platného vysokoškolského zákona nárok na bezplatné vzdelanie. Kto by v tomto prípade znášal náklady? Ministerstvo zdravotníctva? Alebo dostane škola zvláštne prostriedky zo štátneho rozpočtu? Poslanci sa dokonca nevedia zhodnúť ani tom, či by v prípade tejto školy nemalo platiť to isté, ako pri postgraduálnom štúdiu, tj. že časť nákladov by si študenti hradili sami. Ostrý rozpor s ustanovením o bezplatných všetkých formách štúdia na slovenských vysokých školách je zjavný. Slovenská zdravotnícka akadémia, o ktorej zriadení budú v utorok hlasovať poslanci v druhom čítaní, zatiaľ nemá žiadnu ucelenú koncepciu. Návrh na jej zriadenie nikto nepredložil Akreditačnej komisii (bez ohľadu na to, že táto komisia v súčasnosti nefunguje). Akoby sa opakovala situácia s tzv. Mečiarovými vysokými školami. Vtedy síce vznikol problém s ich financovaním, postup zriadenia však bol v súlade s platnou legislatívou. Celkom logicky sa natíska otázka, komu a čomu takýto krok poslúži. Vo vzdelávacom systéme zdravotníckych pracovníkov jestvujú na Slovensku lekárske fakulty, fakulty ošetrovateľstva na trnavskej a banskobystrickej univerzite pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky, ďalšie vzdelávanie pokrýva postgraduálna akadémia. Slovenská zdravotnícka akadémia, ako vysoká rezortná škola, by tak mohla poslúžiť jedinému: svoje miesto by v nej našli všetci, ktorým je rezort zdravotníctva priúzky. Prípadne je výhodnejší po skončení poslaneckého mandátu či opustení ministerského kresla, ako návrat do finančne podvýživených ambulancií a na oddelenia polikliník. V kuloároch sa diskutuje aj o alternatíve o budúcej možnej premene štátnej vysokej školy na školu súkromnú. Aj takúto podobu majú lobistické tlaky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...