Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       29. jún 2002 Mám dôvod si myslieť... Marián Leško Málokedy konajú slovenské orgány tak promptne a energicky ako konali v prípade majiteľov spoločnosti Horizont a B.M.G. Invest, keď sa zatvorili ich pobočky. Slovenská republika na nich vystavila medzinárodný zatykač, ministerstvo spravodlivosti požiadalo o ich vydanie,Útvar osobitného určenia ich priviezol na Slovensko, okresný sudca eskortovaných okamžite vypočul a rozhodol o ich vzatí do väzby. Mám dôvod si myslieť, že napriek ráznosti, s akou príslušné orgány konajú, nie je ďalší pobyt oboch zadržaných vo vyšetrovacej väzbe vonkoncom istý. Ako nie je isté ani ich budúce odsúdenie. Keď sa na začiatku roku zavreli pobočky najväčšieho nebankového subjektu, ohlas na túto udalosť zodpovedal skutočnosti, že 170-tisíc ľudí prišlo o 16,8 miliardy korún. Vzápätí sa položili aj ďalšie dve nebankové subjekty: AGW, ktorý vlastnil Matúš Grega a Drukos Výnos, ktorého majiteľom bol František Mojžiš. Masové rozhorčenie sa však sústredilo predovšetkým na majiteľov firmy Horizont a B.M.G. Invest, pánov Fruniho a Šebeščáka. „Vďačili“ za to okolnosti, že sa nachádzali v zahraničí, odkiaľ vyhlasovali, že s tým, čo založili a šesť rokov pestovali, už nemajú nič spoločné, lebo svoje spoločnosti práve predali. Všeobecné presvedčenie, že ide o podvodníkov, bolo také silné, že ho nemohli ignorovať orgány štátu a ani orgány činné v trestnom konaní. Bolo naozaj zvláštne pozorovať, ako tie isté inštitúcie, ktoré dlhých šesť rokov len trpne pozorovali činnosť nebankových subjektov, začali konať až potom, keď tieto nelicencované spoločnosti prestali plniť svoje záväzky. Ako keby na odhalenie, že konajú podvodne, že porušujú záväzné pravidlá hospodárskeho styku a že sa dopúšťajú neoprávneného podnikania, potrebovali krach týchto spoločností. Ako keby bez krachu nebolo možné usúdiť, že sa v nebankových subjektoch dejú veci trestnej povahy... Do zatvorenie pobočiek sa orgány činné v trestnom konaní iba prizerali, lebo ako priznal generálny prokurátor Milan Hanzel, „neboli ujasnené otázky, či ide, alebo nejde o neoprávnené podnikanie – jeden úrad tvrdil tak, druhý opak a tretí akceptoval tvrdenie oboch“. Prokurátor sa tiež sťažoval, že jeho ľudia nemohli konať aj preto, lebo nemali „relevantné doklady od finančných orgánov“. No hoci relevantné doklady nemali ani vo februári, medzinárodný zatykač na predstaviteľov spoločnosti Horizont vypísali aj bez nich. Bolo tiež zvláštne sledovať, ako rázne postupovali slovenské orgány voči ľudom, ktorých zadržali v zahraničí, a ako umiernene voči tým, čo zostali doma. Hoci je pravda, že majitelia spoločností Horizont a B.M.G. Invest vylákali od klientov najviac peňazí, ani spoločnosti pána Gregu a pána Mojžiša neboli neúspešné. Prvá „vyzbierala“ 2,3 miliardy od 15-tisíc osôb, druhá 3,7 miliardy od približne 35-tisíc ľudí. No voči nim sa žiadne trestné stíhanie nevedie. V spoločnosti AGW prebieha iba konanie proti „neznámemu páchateľovi“ a trestné stíhanie pána Mojžiša prokurátorka zastavila ako neopodstatnené. Otázka znie, ako si vlastne slovenské orgány vyjasnili to, akej trestnej činnosti sa dopustili nebankové subjekty, keď Fruniho a Šebeščáka stíhajú za podvod, porušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku a neoprávnené podnikanie, ale pánov Gregu a Mojžiša sa nič z toho netýka. Pritom najdôležitejšie, čím sa odlišujú, je výška sumy, ktorú získali od svojich klientov. Znamená to, že vylákať od občanov 16,8 miliardy je dôvod na podozrenie z trestnej činnosti, ale získať 2,3 či 3,7 miliardy ešte taký dôvod nepredstavuje? Keď banskobystrická krajská prokurátorka zrušila uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania Františka Mojžiša pre trestný čin podvodu, oznámila, že neboli naplnené subjektívne a objektívne znaky trestného činu. Okrem iného sa vraj vyšetrovateľovi nepodarilo preukázať „podvodný úmysel v čase prijímania peňazí“. Predpokladať, že sa tento podvodný úmysel podarí preukázať Frunimu a Šebeščákovi, môže iba skutočný optimista. Napríklad taký, ktorý si myslel, že sa mu investície do nebankových subjektov vyplatia a že sa mu jeho peniaze aj po ich krachu vrátia. Nedá sa vylúčiť, že príbeh o tom, ako nelicencované subjekty dlhé roky nerušene vyberali peniaze od vkladateľov, dostane svoju pointu vtedy, keď sa ukáže, že vlastne neurobili nič, za čo by ich bolo možné v tejto republike potrestať. Nebude veľa ľudí, ktorým sa táto pointa bude páčiť, ale niekoľkí sa jej naozaj potešia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...