Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       16. júl 2002 Aká nová "kvalita" príde do parlamentu po voľbách? Marián Bednár Prakticky všetky relevantné politické strany uzavreli svoje volebné kandidátky a tak už teraz je možné vytvoriť si obraz, kto bude formovať politický, ekonomický a sociálny život krajiny v najbližších štyroch rokoch. Príspevok k tejto téme pripravil Marián Bednár. Septembrové parlamentné voľby okrem základnej otázky, či sa dostane Slovenská republika do NATO a EÚ, dajú odpoveď aj na otázku akí politici zasadnú do parlamentu. Na základe volebných preferencií ako aj predložených kandidátok je na mieste obava, že nový zákonodarný zbor môže kvalitatívne zaostávať za tým súčasným. A pri tom už tento sa netešil veľkej priazni verejnosti. Ak sa na preferenciách jednotlivých strán zásadne nič nezmení, hrozí riziko, že budúci parlament bude pracovať bez dostatočného množstva ústavných právnikov, odborníkov na vojenskú a bezpečnostnú politiku ako aj na zahraničnopolitické otázky. Mená expertov z posledne menovanej oblasti akými sú Peter Weiss či František Šebej alebo Pavol Hamžík sa totiž v novom parlamente nemusia objaviť. Rovnako mená ústavných právnikov ako Ladislav Orosz, Peter Kresák či Peter Brňák. A to už nehovoriac o ľuďoch, ktorý sa venovali bezpečnostným otázkam, ako je Ján Langoš, Imrich Andrejčák, Ladislav Pittner alebo Jozef Tuchyňa. Odpoveď na otázku, kto ich nahradí, by mali dať jednotlivé volebné kandidátky strán. Tie však veľa toho neponúkajú a skôr hovoria o tom, že sa v nich odráža stranícky či regionálny egoizmus než uvedomenie si nutnosti zostaviť kandidátku, ktorej nominantni sú profesionálne pripravení na prácu v Národnej rade. Hovorí prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov: AUDIO: "Ja vidím isté rozdiely v prístupoch politických strán k tvorbe kandidačných listín. Tieto rozdiely sú spojené s tým ako dlho existujú politické strany, akú majú tradíciu a v prostredí tých nových politických subjektov vidíme snahu skôr dávať na kandidátnu listinu odborníkov a menej priamo stranícky angažovaných." Príkladom takéhoto rozdielu je Weissova SDA. V prvej desiatke sú ľudia s jasným odborným profilom a skúsenosťou, a aj z hľadiska odbornej verejnosti je táto kandidátka hodnotená vysoko. Líder SDA si ju však mohol dovoliť vytvoriť hlavne preto, že mu v tom neprekážali záujmy straníckych štruktúr. Tie totiž vo väčšine prípadov vnímajú nomináciu svojho kandidáta do Národnej rady ako zástupcu ich malých regionálnych záujmov, než ako odborníka, ktorý v tej ktorej oblasti prinesie niečo v v prospech verejného záujmu. Hovorí Grigorij Mesežnikov: AUDIO: "Paradoxne v prípade tých novších strán je cítiť menší tlak straníckych štruktúr a vedenie týchto strán dokázalo presadiť na kandidátku renomovaných odborníkov, ktorí budú v Národnej rade tvoriť odborné zázemie týchto strán." Daňou za vnútrostranícky egoizmus je aj to, že ak líderská päťka či šestka odíde do exekutívy, v parlamente vo väčšine prípadov zostane len "šedá a bezmenná societa", ktorá si svoje expertné zameranie len hľadá. Niekedy celé štyri roky. Na základe toho sa celkom prirodzene otvárajú nožnice medzi verejným záujmom a tým, čo daní poslanci prezentujú ako produkty svojej práce. Verejnosť je v mnohých prípadoch doslova rozčarovaná, čo sa však nedá povedať o straníckych štruktúrach. Z hľadiska napredovania spoločnosti však takáto tendencia môže mať katastrofálne následky. Hovorí analytik Grigorij Mesežnikov: AUDIO: "V poslednom čase môžeme pozorovať znepokojujúcu tendenciu, že sa vytráca atraktivita povedzme funkcia poslanca pre renomovaných odborníkov a to súvisí s tým, ako aj strany pristupujú k povedzme využitiu odborného potenciálu, ktorým spoločnosť disponuje. To všetko vedie k tomu, že napokon na kandidátke, alebo rozhodujúcich miestach straníckej hierarchie sa dostávajú ľudia, ktorí svojím odborným potenciálom nespľňajú kritériá kladené na poslancov a potom sa to prejavuje v praxi." Vláda strán, ktorých vnútorné štruktúry nie sú schopné produkovať kvalitných ľudí do funkcií vytvára riziko, že zadusí dynamiku rozvoja štátu. Istá obrana proti tejto nezdravej tendencii je zmena volebného systému. Grigorij Mesežnikov. AUDIO: "Tu by sa dalo hovoriť o zmenách v princípoch nominácie kandidátov a princípov voľby zástupcov do parlamentu. Ide o volebný zákon či zvýšenie váhy preferenčných hlasov, čo zredukuje silu straníckych centrál." Podľa Mesežnikova Slovensko v tejto oblasti platí daň za to, že stále zápasí s hrozbou návratu autokratívneho režimu. V prípade odstránenia tohto rizika sa otvoria dvere pre hľadanie systémových opatrení, aby sa "produkcia" nekvalitných ľudí straníckymi centrálami obmedzila.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...