Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       16. júl 2002 Je trieštenie politických strán pred voľbami dramatické? Oľga Štefucová Kreovanie politickej scény tesne pred parlamentnými voľbami býva spravidla o tom, kto s kým po voľbách áno, kto s kým v žianom prípade nie a prečo. Politické strany s vyprofilovanou členskou základňou a jasnou kandidátkou sa usilujú o čo najväčšiu pozornosť potenciálnych voličov predložením konkrétnych volebných programov. Na Slovensku predvolebné "vrenie" môže mať aj inú podobu. Akú a či bude dramatická, o tom už v nasledujúcej poznámke Oľga Štefucová. Možno poznáte vtip o tom, aký rozdiel je medzi hubárskou sezónou a politickou scénou na Slovensku. Jediný, počasie. Na výskyt húb jednoducho vplyv má, na počet politických strán nie. Za posledné volebné obdobie však trend vzniku nových subjektov dostal novú dimenziu. S výnimkou Aliancie nového občana Pavla Ruska nevznikla žiadna relevantná politická strana takpovediac "na zelenej lúke". Štiepenie pôvodných materských strán dobieha aj v tomto tesne predvolebnom období. Vznik Gašparovičovho HZD iba potvrdzuje, aké ľahké je na Slovensku "vytrucovať" si pozornosť voliča. Pozrime sa však na tento moment z druhej strany. Delenie strán - a je jedno, či to je DS, SDĽ, SNS alebo HZDS - prináša logicky aj zdramatizovanie situácie vo voľbách. Tie sú totiž o tom, ktorá strana pôjde a v akom počte do parlamentu. Politologička Darina Malová k tomu dodáva: AUDIO: "Čím viac bude politických strán, ktoré budú súťažiť o hlasy voličov a zároveň budú trebárs podporované istými skupinami voličov, ale nie do takej miery, aby sa dostali do parlamentu, tak vlastne narastie počet prepadnutých hlasov a v konečnom efekte sa to prejaví takým spôsobom, že tie strany, ktoré vyjdú ako najsilnejšie, môžu mať viac kresiel v parlamente vďaka tým prepadnutým hlasom." Čím teda viac malých strán s mizivou šancou prekročiť 5-percentnú hranicu, tým väčšia šanca víťaza získať voličské hlasy týchto subjektov. Paradoxne napríklad hlasy, ktoré získa novovzniknuté Hnutie za demokraciu - za predpokladu, že sa nedostane do parlamentu - pôjdu do "koša" HZDS - zasa za predpokladu, že bude víťazom volieb. Darina Malová takýto paradox síce pripúšťa, zároveň však dodáva, že voliči HZDS sa neriadia volebným programom, ktorý strana ponúka, ale osobou Vladimíra Mečiara. A tu nastáva ďalší sprievodný efekt trieštenia politických strán. Dôležité totiž je, či volič inklinuje k politickej strane pre jej program, alebo volí konkrétnu osobu. Ak sa stotožňuje s doterajším lídrom, zostane verný materskej strane. Ak sympatizuje s politikom, ktorý sa odštiepil a založil nový subjekt, stane sa automaticky jeho voličom. Potvrdzujú to aj slová sociologičky Ivety Radičovej: AUDIO: "Hlavným problémom nie je samo o sebe veľký počet strán, ale po prvé to, že sa štiepia na poslednú chvíľu a teda nie je možné sa orientovať a poznať jednotlivé programy politických strán. A teda sa volič opäť raz bude rozhodovať podľa reprezentantov a osobností a nie podľa vlastných záujmov a reprezentácie svojich záujmov. A to je hlavný problém našej politickej scény." Politológovia sa v situácii, keď na Slovensku ministerstvo vnútra eviduje viac ako stovku politických strán, neobávajú "volebného chaosu". Relevantných je v septembrových voľbách podľa viacerých maximálne 15-17 subjektov. Uznávajú však, že pre voliča vzniká sťaženejšia situácia vznikom ďalších nových subjektov. Pavel Haulík z Agentúry MVK sa však nazdáva, že aj tento trend má svoj vrchol a v súvislosti s týmito voľbami kulminuje. AUDIO: "Ja to vnímam tak, že to je proces, ktorý zrejme tieto voľby trošku pribrzdia. Po týchto voľbách pravdepodobne prvý raz bude menší počet politických subjektov v parlamente. Pretože tie predchádzajúce štiepenia prinášali aj štiepenia, kedy sa do parlamentu dostali aj tá pôvodná strana, aj tá, ktorá sa od nej odštiepila. Teraz to nehrozí, skôr mám pocit, že politické strany pochopili - respektíve tie materské strany - že to neprispieva ku kvalite fungovania parlamentu." Pavel Haulík však pripúšťa, že správanie sa poslancov a politických strán aj v budúcom parlamente bude nevyspytateľné. Každý priestor voľby je prejavom slobody a možnosti rozhodovania. História i súčasnosť na Slovensku však poznajú dva extrémy. Voľba z jednej jedinej politickej strany - s tým majú občania 40-ročnú skúsenosť - alebo veľký počet strán, ktoré sa o priazeň voličov uchádzajú. Po 12 rokoch je už ale načase, aby sa politická scéna na Slovensku svojou profiláciou aspoň priblížila k tej, v zabehnutých demokraciách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...