|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
17. júl 2002
|
Nad Mečiarom stále zamračené
|
Milan Žitný
|
Horúcimi politickými hitmi vrcholiaceho leta sú dve udalosti spojené s HZDS - odchod Ivana Gašparoviča, ktorý založil HZD a zatknutie Ivana Lexu v Juhoafrickej republike. Tieto udalosti hneď na začiatku predvolebnej kampane nepochybne ovplyvnia do určitej miery výsledky parlamentných volieb a hlavne treba s nimi rátať v povolebnom vývoji pri zostavovaní budúcej vládnej koalície.
HZDS vyjadrilo dnes ústami podpredsedu Rudolfa Žiaka plnú podporu exriaditeľovi SIS, ktorý je stále ich poslancom:
AUDIO: "Je to poslanec za HZDS a stojíme za ním, s tým samozrejme, že veríme, že nezávislé súdy veľmi rýchlo rozhodnú o jeho vine alebo nevine..."
Aj keby súdy rýchlo rozhodli a dokonca aj keby ho oslobodili od všetkých doterajších obvinení, sotva to niečo zmení na povesti HZDS. Lexa je príliš skompromitovanou osobou, aby prípadné zastavenie stíhania mohlo pomôcť Mečiarovej strane získať čistý štít. Bude tomu brániť jednak nedôvera verejnej mienky a tiež Gašparobvič, ktorý nechá politický balvan menom Ivan Lexa na pleciach Mečiara. Dištancovaním sa od Lexu a Mečiara sa Gašparovičovo HZD bude vzďaľovať od HZDS a približovať k stranám Smer a ANO, ktoré môžu pri istých priaznivých okolnostiach uvažovať o Gašparovičovi ako o partnerovi do budúcej vlády. Mierou úspešnosti vzniku takejto koalície bude situácia po parlamentných voľbách, podľa toho, koľko poslancov za HZDS opustí svoj parlamentný klub a prestúpi do Gašparovičovho HZD.
Pre toto tvrdenie, že po voľbách začnú HZDS opúšťať viacerí jeho poslanci, sú k dispozícii dva argumenty. Základom je predpoklad, že títo ľudia nechcú stráviť ďalšie štyri roky v laviciach opozície, ale chcú byť pri moci. S Mečiarom sa však k nej nedostanú, lebo jeho koaličný potenciál sa rovná nule kvôli hrozbe medzinárodnej izolácie a zabuchnutia dverí do NATO a EÚ.
Druhý argument sa opiera o viacero vyjadrení z radov HZDS, vrátane Gašparoviča, že volebná kandidátka bola zmanipulovaná a neboli rešpektované rozhodnutia politických orgánov. K tomu sa ešte aj verejne klebetí o tom, že kandidáti na poslancov z HZDS si museli svoje pozície na voliteľných miestach kupovať. V takejto situácii už nemusia mať poslanci hodinu po vyhlásení výsledku volieb žiadne morálne zábrany - mandát patrí im a nie strane, takže si môžu s ním robiť, čo chcú.
Týmto spôsobom by sa dostala Gašparovičova strana do parlamentu aj v prípade, že by neprekročila päťpercentnú hranicu. Stačí, že šesť poslancov za HZDS sa vzdá členstva v strane a vstúpi do HZD. Šesť poslancov už môže vytvoriť vlastný klub, ale situácia je dnes už dostatočne zrelá na to, aby ich bolo ešte viac. Čím viac ich totiž odíde z klubu HZDS do HZD, tým viac im porastie šanca, že budú sa môcť podieľať na vzniku väčšinovej vlády. S účasťou takéhoto "reformovaného" HZDS bez Mečiara kalkuluje stále aj predseda Smeru Robert Fico, ktorý má veľmi blízko k viacerým politikom z hnutia a má s nimi totožné viaceré záujmy, napríklad lukratívnu dostavbu dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce.
Podpredseda HZDS Rudolf Žiak sa dnes vyjadril k tejto línii ďalšiehio vývoja. S tým, že ide o teoretické špekulácie a nemá také signály, ktoré by tomu nasvedčovali. Je tu ale Žiakova poznámka, že Gašparovič stratil dôveru vedenia HZDS, pretože sa konšpiratívne stretával s rôznymi politikmi, vrátane z terajšej vládnej koalície ale o týchto schôdzkach neinformoval stranu. K tomu zopakujme vyjadrenie šéfa HZDS Mečiara pred niekoľkými dňami, že sa rozhodol vylúčiť Gašaroviča z kandidátky, pretože očakával jeho pokus o vytvorenie frakcie vo vnútri hnutia. "Horšie by bolo ísť do volieb s rizikom, že sa po nich rozpadne celý poslanecký klub," povedal Mečiar.
Vylúčenie Gašparoviča z kandidátky však na tejto hrozbe nič nemení, zostáva aktuálna. A po voľbách sa vyjasní, aj keď nad Mečiarom zostane naďalej zamračené.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|