Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       17. júl 2002 Pred desiatimi rokmi Národná rada prijala Deklaráciu o zvrchovanosti SR Boris Koreň Presne pred desiatimi rokmi, 17. júla 1992,. prijala Národná rada Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Hlasovalo za ňu 113 zo 147 prítomných poslancov, proti sa vyslovili 24 poslanci Kresťanskodemokratického hnutia a Spolužitia, poslanci Maďarského kresťanského demokratického hnutia sa zdržali hlasovania. Poznámku pripravil Boris Koreň. Už len veľmi ťažko si - s odstupom desiatich rokov - možno vybaviť atmosféru, v akej bola Deklarácia o zvrchovanosti prijímaná. Na rokovaní slovenského parlamentu boli prítomní aj členovia slovenskej vlády vrátane jej predsedu Vladimíra Mečiara, členovia federálnej vlády za Slovenskú republiku, vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia Michal Kováč, ale aj arcibiskup Sokol a predstavitelia ďalších cirkví. Mečiar a Kováč vystúpili s prejavmi, v ktorých vyzývali na prijatie deklarácie. S návrhom na doplnenie programu schôdze vystúpil František Mikloško, KDH, ktorý žiadal, aby Národná rada najskôr hlasovala o Návrhu na vyhlásenie referenda o vystúpení Slovenskej republiky z federácie, poslanci ho však nepodporili. Poslanec Pál Csáky, MKDH, zasa žiadal, aby do textu deklarácie boli zapracované ustanovenia, ktorými by sa mal uznať princíp samosprávy národnostných menšín a garantovať ústavný postup v ďalšom štátoprávnom procese. Jeho návrhy boli tiež odmietnuté. Hlasovanie potom prebehlo v nervóznej a napätej atmosfére - poslanci museli po menovitom oslovení vysloviť "hlasujem za, alebo proti deklarácii", respektíve "zdržiavam sa hlasovania". Proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti SR sa vyslovili poslanecké kluby KDH a Spolužitia. František Mikloško, KDH, na otázku, či by už dnes, s ohľadom na desaťročný vývoj, prehodnotili svoj postoj, odpovedal: AUDIO: "To bol náš postoj vtedy, v situácii ktorá nastala keď bez akejkoľvek hlbšej diskusie aj spoločenskej, proste niektoré politické strany vystúpili s programom vyhlásenia zvrchovanosti. V tomto smere nemáme čo, nemám ani ja, ani my, myslím, čo meniť. Zachovali sme sa, podľa môjho názoru, so všetkou zodpovednosťou." Podľa politológa, vtedajšieho kancelára federálneho prezidenta Václava Havla na Slovensku, Miroslava Kusého: AUDIO: "Podľa mňa to bol protiústavný krok, alebo krok na hrane ústavnosti, vzhľadom na vtedajšiu Ústavu ČSFR. Tým sa vlastne začal proces celého rozpadu Československa. Takže to bol krok v danom kontexte veľmi deštruktívny. Ako sme už spomenuli, poslanecký klub KDH ešte pred hlasovaním o deklarácii navrhol, aby Národná rada prijala Návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení Slovenskej republiky z federácie. Myslí si František Mikloško aj dnes, že referendum o rozdelení Československa bolo nevyhnutné? AUDIO: "Ja si myslím, že áno. Ja si myslím, že to je problém, s ktorým sa budeme ešte dlho potýkať. A nebudeme celkom dobre vedieť, ako ho vyriešiť, ako ho dobehnúť. Jednoducho, ja stále pociťujem že od vládnej garnitúry, cez štátnych úradníkov, až po občanov si tento štát nikto neosvojil tak, aby cítil zaňho nejakú vážnu zodpovednosť. V tomto smere ten okamih, kedy by ten-ktorý občan prišiel k urne a musel by sa rozhodnúť, či teda chcem tento vážny rez urobiť a rozdeliť jeden štát, aby vznikol druhý, v tej chvíli by sa zmenilo čosi aj vo vnútri občana. Stále si myslím, že to bola chyba." Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky určite nebolo rozhodujúcim momentom, ktorý sa pričinil o rozpad Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Nemala konštitutívny, ale len deklaratívny charakter, jej text je pomerne všeobecný, hovorí však priamo o vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Deklarácii predchádzali neúspešné rozhovory o štátnej zmluve obidvoch národných delegácií v marci 1992 v Milovách, ešte predtým napätie vo vzájomných vzťahoch vyostrilo prijímanie takzvaného kompetenčného zákona, či "pomlčková vojna". Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky je z tohto pohľadu iba ďalším z celého radu postupných krokov, ktoré vyvrcholili prijatím Ústavy SR v septembri 1992, odhlasovaním Zákona o zániku ČSFR a vznikom dvoch samostatných republík. Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky však bolo jednoznačným signálom o postoji novej slovenskej reprezentácie k spoločnému štátu. Podľa Františka Mikloška: AUDIO: "Zvrchovanosť bola dôvodom pre Václava Havla, aby odišiel spôsobom, ktorý by svet upozornil, že Československo končí." Česká a Slovenská federatívna republika zanikla ani nie pol roka po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti SR.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...