Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. júl 2002 Rozhodovanie o vzatí poslanca HZDS Ivana Lexu do väzby má v rukách nezávislý súd Jana Pankovčínová Už zajtra by mal byť z južnej Afriky na Slovensko prevezený bývalý šéf tajnej služby a poslanec opozičného HZDS Ivan Lexa. Hoci sa viacerí právnici zhodujú, že po návrate by mal so súhlasom súdu putovať priamo do väzby, rozhodovať bude príslušný sudca. Je na jeho úsudku, či platí súhlas parlamentu z augusta roku 2000, ktorým súhlasil s Lexovou väzbou a na základe ktorého naňho súd vydal medzinárodný zatykač. Viac už v príspevku Jany Pankovčínovej. Ako vyplýva z parlamentných materiálov, Národná rada SR v auguste roku 2000 uznesením súhlasila s Lexovou väzbou v spojitosti s 11-timi trestnými činmi, ktorých sa mal dopustiť a za ktoré už bol v tom čase stíhaný orgánmi činnými v trestnom konaní. Prokurátor pritom o súhlas žiadal preto, lebo Lexa sa vyhýbal trestnému stíhaniu a bolo dôvodné podozrenie, že sa ukrýva v zahraničí - už v júli roku 2000 bol pritom Lexa videný v juhoafrickej Pretórii. Predtým vyhlásené celoštátne pátranie po poslancovi HDZS, ktorý sa nedostavoval na výsluchy a ignoroval aj ďalšie vyšetrovacie úkony, bolo neúčinné a vyšetrovacie orgány pripravovali pre súd návrh na vydanie medzinárodného zatykača na jeho osobu. Hoci bola od roku 2000 väčšina z 11-tich káuz okolo Lexu vyšetrovateľmi uzavretá a odovzdaná súdom, o žiadnom z prípadov dodnes meritórne nerozhodli. V niektorých nebolo vytýčené ani prvé pojednávanie, v ďalších súd spisy vrátil na došetrenie a v dvoch prípadoch stíhanie zastavil vzhľadom na platnosť spornej Mečiarovej amnestie v súvislosti s únosom syna bývalého prezidenta. Keďže parlament v roku 2000 súhlasil s Lexovou "útekovou" väzbou vo všetkých konkrétnych prípadoch, podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica po Lexovom návrate už nebude potrebný nový súhlas poslancov na jeho väzbu bez ohľadu na to, v akom procesnom štádiu sa dnes kauzy nachádzajú. Podľa podpredsedu kresťanských demokratov Daniela Lipšica je rozhodnutie parlamentu z augusta 2000 stále v platnosti, pretože nebolo - vzhľadom na Lexov útek z krajiny - doteraz naplnené: AUDIO: „Parlament dával súhlas pred dvoma rokmi na vydanie zatýkacieho rozkazu a druhou fázou realizácie tohto zatýkacieho rozkazu je vzatie do väzby, takže podľa mojej mienky opätovný súhlas parlamentu nebude potrebný.“ Podľa právneho názoru opozičného HZDS, ktoré dnes Lexovi opäť vyjadrilo podporu, by však mal o väzbe opäť rozhodovať parlament ešte predtým, než sa Lexa po návrate dostaví pred sudcu. Podpredseda HZDS Rudolf Žiak pritom zavádzajúco uviedol, že parlament dal súhlas s Lexovou väzbou v roku 1999, ale sudca ho z nej po čase prepustil. Upresnime, že navyše nešlo prvý raz o útekovú väzbu, ale o tzv. kolúznu. Inými slovami, Žiak neinformoval, že parlament vydal o rok neskôr ďalší súhlas na väzbu Ivana Lexu po tom, ako z republiky ušiel. Na otázku, že parlament vyslovil aj tento druhý súhlas s väzbou, Žiak reagoval zhodne s politickou líniou hnutia obhajovať Lexu do posledného dychu: AUDIO: “Je tu tvrdenie proti tvrdeniu, necháme to na odborníkov.” Zrejme podobne budú argumentovať aj obhajcovia Ivana Lexu. Jeden z nich, advokát Juraj Trokan už uviedol, že vydanie medzinárodného zatykača na Lexu na základe súhlasu parlamentu s jeho väzbou z roku 2000 nebolo zo strany súdu zákonné. Podpredseda KDH Daniel Lipšic má ale iný názor: AUDIO: „Bolo celkom určite zákonné. Práve naopak, pre istotu dal parlament súhlas už s vydaním zatýkacieho rozkazu vedomý si toho, že druhou fázou realizácie zatykača je väzba - to znamená, že už vtedy dal súhlas na väzobné stíhanie poslanca Lexu. Je to absolútne v súlade s ústavou - ústava nehovorí o tom, že by mal dávať súhlas parlament s vydaním zatykača, ale len s trestným stíhaním, alebo väzbou poslanca.“ Inými slovami, o súhlase parlamentu s vydaním zatykača na poslanca nie je v ústave ani slovo. V prípade uvalenia väzby na poslanca však už dnes novelizovaná ústava (na rozdiel od znenia do roku 2001) ráta s tým, že po nástupe poslanca do väzby síce jeho poslanecký mandát nezanikne, ale už sa nebude uplatňovať. Čo môže byť pre HZDS teoreticky aj signálom, aby v prípade Lexovej väzby zvážilo, koho na jeho miesto posadí v parlamente na posledný mesiac tohto volebného obdobia. A iste by mohla vzniknúť zaujímavá situácia, ak by sa do parlamentnej lavice vrátil samotný predseda HZDS Vladimír Mečiar. Ten istý Mečiar, ktorý ignoroval vôľu voličov a napriek viac ako miliónu preferenčných hlasov sa po voľbách 1998 zriekol svojho poslaneckého mandátu práve v prospech kontroverzného Ivana Lexu. Či bude schôdza parlamentu vôbec potrebná, to je už v rukách slovenských súdov - ich rozhodnutie sa dá očakávať buď zajtra po Lexovom návrate, alebo v piatok.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...