Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       18. júl 2002 Návrat Ivana Lexu neteší Mečiara, ale ani jeho konkurenta Gašparoviča Marián Bednár Návrat bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby na Slovensko nevytvára vrásky na čele len lídrovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi, ale aj jeho novému konkurentovi Ivanovi Gašparovičovi. Na stretnutí s novinármi totiž lídri Hnutia za demokraciu netajili ambíciu robiť inú politiku vo vzťahu k verejnosti, médiám a zahraničiu. Ivan Gašparovič doslova uviedol, že Mečiarovo hnutie sa uzavrelo do seba a nebolo schopné reflektovať hlasy prichádzajúce zvonka. Zároveň priznal, že Vladimír Mečiar si plne uvedomoval, že pod jeho vedením je strana v zahraničnopolitickej izolácii a jej prípadný vstup do vlády po septembrových voľbách môže priniesť komplikácie naplneniu integračných ambícií Slovenskej republiky. Hovorí Ivan Gašparovič: AUDIO: "Hovoril som o tom posledný deň pred snemom, keď sme sa stretli na pohrebe v Košiciach, keď pán Mečiar povedal, že tam nemôžeme byť v tej strane, pretože nás zahraničie neprijme. Jeho a mňa. Keď som protestoval, že som nečítal seba, ale jeho, tak povedal, že celé hnutie." Líder Hnutia za demokraciu si plne uvedomuje, že založením jeho strany získava veľkú šancu rehabilitovať časť bývalej členskej základne a štruktúr HZDS a vytvoriť tak solídnu bázu aj pre medzinárodnú a vnútropolitickú akceptáciu. Napokon k získaniu takéhoto obrazu mu výdatne pomáha aj popredný predstaviteľ KDH František Mikloško, ktorý uvítal vznik jeho strany a nevylúčil možnú spoluprácu. Ivan Gašparovič na rozdiel od HZDS už vyslal signály, že nemá problém podpísať deklaráciu FAIR PLAY, ktorá monitoruje všetky aspekty volebnej kampane politických strán vrátane finančných otázok. Rovnako HZD jasne deklarovalo svoj záujem participovať na vytváraní úspešného obrazu Slovenska v zahraničí pred dôležitými summitmi NATO a Európskej únie. Inými slovami, Ivan Gašparovič sľúbil pri zrode HZD všetko čo sa len dalo požadovať od novej kvázi štandardnej strany. Napriek tomu jeho slabinou zostala jedna podstatná oblasť - vysporiadanie sa s politickou minulosťou, za ktorú HZDS dodnes nesie krutú daň. Pôvodný koncept, prenechať všetky hriechy na pleciach starej značky hnutia nevyšiel s návratom bývalého šéfa SIS Ivana Lexu na Slovensko. Gašparovič cíti, že s vyjadreniami o svojom údajnom zmäkčovaní radikálnych postupov v hnutí dlho nevystačí. Prvý muž nového politického subjektu sa ocitol v ťažkej dileme. Na jednej strane štandardné strany ako aj zahraničie očakáva, že jeho strana ak sa chce zaradiť do demokratického politického spektra a získať medzinárodnú akceptáciu, musí podporiť všetky kroky, ktoré vedú k vyšetreniu a potrestaniu činov Ivana Lexu. A preto budú v týchto dňoch jeho vyjadrenia na margo kauzy Lexa ostro sledované. To si zrejme uvedomuje aj on: AUDIO: "My sme ešte len teraz začali, ale sme nezaznamenali negatívnu reakciu zo zahraničia. Budúcnosť ukáže do akej miery nás budú chcieť akceptovať a či budú s nami komunikovať." Na druhej strane však radikálny obrat, teda verejné dištancovanie sa od Lexu a bývalej SIS, môže Gašparovičovi zavrieť možnosť postupne oslovovať štruktúry ako aj voličov materského hnutia na základe čoho sa môže vážne ohroziť vstup svojej novej strany do parlamentu. Navyše v čase vnútrostraníckeho tlaku, ktorý sprevádzal vznik jeho strany, mu podpornú ruku podal šéf slovenských "Harvardov" Juraj Široký, údajne prepojený tesnými ekonomickými väzbami na otca Ivana Lexu. V tejto komplikovanej situácii sa rozhodol Gašparovič zvoliť taktiku minimalizovania strát na jednej i druhej strane. Podľa neho na Slovensku naďalej platí právny stav Mečiarových amnestií, zároveň však jednoznačne nepovedal ako sa zachovajú v prípade, že by Národná rada mala opäť rozhodovať o žiadosti sudcu vydať Ivana Lexu do väzby. To je však ešte len začiatok a hra na obe strany, teda aby bolo zahraničie sýte a Lexa celý. sa nedá dlhodobo hrať. Vyšetrovanie činnosti Ivana Lexu ako aj správanie sa HZDS a blízkych ekonomických skupín bude každý deň nastolovať nové a nové otázky, ktoré budú od Gašparoviča vyžadovať jasnejšie odpovede. Bude len na ňom, ktorú cestu si napokon vyberie. Šanca na istú politickú rehabilitáciu sa však opakovať už nebude.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...