Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. júl 2002 Podľa Františka Mikloška by mohlo byť Gašparovičovo hnutie v budúcej vláde Marián Bednár Vznik Gašparovičovho Hnutia za demokraciu prešiel viac menej mlčaním slovenskej politickej scény. Aj keď sa objavili nejaké hodnotenia, tak boli vo väčšine prípadov veľmi striedme a opatrné. Výnimkou bola len reakcia KDH. Presnejšie povedané, jeden z jeho popredných predstaviteľov František Mikloško, ktorý nielenže uvítal vznik Gašparovičovho hnutia, ale prejavil ochotu s ním v blízkej budúcnosti aj spolupracovať. Hovorí Marián Bednár. Treba povedať, že pozitívne signály voči HZDS a teraz voči jeho politickým súrodencom nevyslal František Mikloško prvý krát. Na začiatku roka totiž prišiel s myšlienkou národného zmierenia medzi súčasnou koalíciou a HZDS, čoho sa okamžite chytil Vladimír Mečiar a začal hovoriť o spoločnej vládnej koalícii kresťanských demokratov a jeho hnutia. Aj keď Mikloško po čase od tejto vízie odstúpil, vznik Hnutia za demokraciu mu poskytol šancu sa k nej vrátiť. Hovorí František Mikloško: AUDIO: "Vzniká tu jeden subjekt s ktorým, ak by som mal byť teraz trošku cynický, s ktorým možno komunikovať ako s ktorýmkoľvek iným subjektom s ktorým sme komunikovali. Veď snáď tá prvá vláda VPN, KDH a DS bola taká, ktorá bola vnútorne vyprofilovaná po tej revolúcii a potom to už boli vlády ad hoc." KDH patrí medzi tie politické subjetky, ktoré bazírujú na dodržiavaní demokratických princípov. Napokon v čase Mečiarej vlády to boli práve oni, ktorí o túto sféru zápasili. Zaujímalo nás, kde dnes vidí Mikloško záruky, že Gašparovičova strana sa okrem slov aj reálnymi skutkami prihlási do tábora štandardných demokratických strán. Slovo má František Mikloško: AUDIO: "Od chvíle kedy by sa dostali do parlamentu, od tej chvíle sa budú musieť inak správať, pretože sa budú musieť odlíšiť od Vladimíra Mečiara. Budú sa musieť inak správať." To, či Gašparovičovo hnutie bude patriť skutočne do demokratického tábora, sa však nemusí ukázať až po voľbách, ale už teraz. Dôležitým signálom môže byť totiž už moment, ako sa postavia k vyšetreniu vecí okolo zneužívania tajných služieb exšéfom SIS Ivanom Lexom. Podľa Františka Mikloška už jasné signály boli vyslané. AUDIO: "Podľa mňa ho už Ivan Gašparovič svojím spôsobom vyslal keď povedal, že to nie je jeho problém, ale problém HZDS. Zatiaľ Ivan Gašparovič v žiadnej z tých káuz, ktoré sa udiali, nefigurovalo jeho meno a povedal to jasne - Ivan Lexa je poslanec HZDS nech sa ono k tomu vyjadrí." RFE: Takýto argument stačí pre vás? Predsa tá skupina okolo Ivana Gašparoviča tiež držala Lexu a nikdy ho neodsúdili. František Mikloško: "Gašparovič sa už odčlenil od HZDS, už idú proti sebe. Politika každý deň kladie otázky a Gašparovič sa im nevyhne a uvidíme ako sa k nim postaví." V súvislosti s vytváraním novej volebnej koalície po parlamentých voľbách vidí František Mikloško význam Gašparovičovho hnutia takýto: AUDIO: "Ja teraz význam a zmysel Gašparovičovej strany vidím aj v tom, že si myslím, že by nás Robert Fico mohol po voľbách nejakým spôsobom tlačiť ku stene. Že na jeho percentách by padala vláda a mohol by klásť podmienky, ktoré by boli ťažko splniteľné. Práve preto nová strana, ktorá by zobrala prercentá niekde inde, aby sa zmenšilo možné kladenie podmienok zo strany Roberta Fica." Treba povedať, že vedenie strany sa od Mikloškových slov dištancovalo a označilo ho za jeho súkromný názor. Poslanec k tomu zaujal takýto postoj: AUDIO: "Je to úplne v poriadku. Ja som si toho vedomý, že nehovorím v mene KDH. Nech to nevyznie ako neskromnosť, ale som už v politike 12 rokov a povedať ako súkromná osoba niektoré svoje videnia a možnosti myslím si, že neohrozuje KDH." Ústretové gestá kresťanského demokrata Františka Mikloška voči Gašparovičovmu hnutiu dešifruje analytik Inštitútu pre verejné otázky Michal Vašečka takto: AUDIO: "Ak niečo spája elektorát a predstaviteľov týchto dvoch politických strán, tak je to istá nedôvera voči istým liberálnym prvkom západnej kultúry, západoeurópskeho liberalizmu, ktorý môže ohroziť rurálneho slovenského človeka a ktorý môže vniesť isté rozkývanie hodnôt. A na druhej strane sa tu objavuje oveľa väčší dôraz na obhajobu nejakých aj keď abstraktných národných záujmov."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...