Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       22. júl 2002 Dieter Thiel: "Na hodinách je o päť minút dvanásť" Milan Žitný Informačná príručka Delegácie Európskej komisie v Bratislave o predvstupových fondoch Európskej únie, ktorú dnes predstavil sekčný šéf Delegácie Dieter Thiel, obsahuje podrobný prehľad o jednotlivých fondoch PHARE, ISPA a SAPARD a ich využívaní slovenskými subjektmi. Dieter Thiel sa zmienil aj o vlaňajšej afére, známej ako kauza Rolanda Tótha, v ktorej išlo o podozrenie zo zneužívania finančných prostriedkov fondu Phare. Thiel uviedol, že podozrenie sa nepotvrdilo, zároveň táto aféra ale donútila slovenskú vládu k opatreniam, ktoré viedli k sprehľadneniu využívania programu Phare a vytvoril sa priestor pre ďalšie, náročnejšie úlohy, ktoré súvisia s využívaním predvstupovej pomoci v nasledujúcich rokoch. Tu bude mimoriadne dôležitá schopnosť slovenských inštitúcií zvládnuť výberové konania a definovanie podmienok projektov v plnom rozsahu, pretože sa ráta s prechodom celého servisu na kandidátske krajiny, vrátane plnej zodpovednosti za túto činnosť, i za pridelené finančné prostriedky. Doteraz sa na servise podieľala Delegácia EK. Dieter Thiel: AUDIO: "V tejto oblasti ešte žiadna z kandidátskych krajín nie je pripravená na prevzatie celého balíka zodpovednosti. Ale rok vstupu 2004 sa blíži a máme veľmi málo času, aby ste to zvládli. Inštitúcie, schopné využívať fondy podľa finančných plánov EÚ, musia mať akreditáciu na tieto činnosti, čo je nevyhnutná podmienka pre každú kandidátsku krajinu. Som si plne vedomý toho, že to nie je ľahká úloha, ale ide o zásadnú výzvu pre slovenskú administratívu." Dieter Thiel konštatoval, že Slovensko úspešne pokročilo v rokovaniach o jednotlivých kapitolách v rámci prístupového procesu, na druhej strane nechce skrývať, že stále existujú vážne problémy v príprave na vstup do EÚ, s ktorými sa bude nová slovenská vláda musieť vyrovnávať v nasledujúcom roku: AUDIO: "Ale obávam sa, že nemáme inú možnosť, než sa skokom pustiť do toho a urobiť všetko potrebné, pretože v opačnom prípade výhody, vyplývajúce zo vstupu, budú posunuté na neskôr a nebudú môcť byť využívané. Prinajmenšom nebude možné využiť výhody finančnej pomoci, čo však je, myslím si, kľúčovým záujmom Slovenska." V súčasnosti sa kompletný servis predvstupovej pomoci testuje na programe SAPARD v poľnohospodárskom sektore, rozšírenie systému na fondy PHARE a ISPA bude treba zrealizovať v budúcom roku 2003. Ak doteraz Slovensko čerpalo finančné prostriedky v objeme 600 miliónov eúr, len na nasledujúci rok je vyčlenená rovnaká čiastka, o ktorú by však krajina prišla, ak by jej administratíva nezvládla kompletný servis, spojený s využívaním fondov. Thiel pochválil prácu úradu vicepremiérky Márie Kadlečíkovej, zároveň ale upozornil, že vidno zaostávanie v jednotlivých rezortoch pri budovaní potrebných kapacít. "Vítame iniciatívu slovenskej vlády na zvýšenie počtu pracovníkov pre agendu EÚ, avšak kvantita ešte neprináša kvalitu ľudských zdrojov, ich odborné schopnosti a my cítime, že tu chýbajú skúsení úradníci," konštatoval sekčný šéf Delegácie EK. AUDIO: "V posledných rokoch sme žiaľ svedkami trendu, že mladí, veľmi obetaví a motivovaní ľudia nastúpia do verejnej služby, ale po určitej dobe a získaní skúseností majú tendenciu opustiť túto prácu a hľadať si atraktívnejšie pozície najmä v súkromnom sektore. Obávam sa, že ak nenastane obrat v tomto trende, budeme čeliť veľkému problému nedostatku potrebnej kvality i kvantity vo verejnej službe, ktorá je schopná čeliť výzvam súčasnosti." "Na hodinách využívania predvstupovej pomoci je o päť minút dvanásť," varoval šéf sekcie PHARE a ISPA pri Delegácii EK v SR Dieter Thiel. K často opakovaným výhradám, že EK je prebyrokratizovaná a Slovensko by malo k nej ešte prispieť zvyšovaním svojich administratívnych kapacít, Thiel uviedol, že je to vec názoru, pretože EK má približne sedemnásťtisíc zamestnancov, ktorí však spravujú agendu pre stovky miliónov obyvateľov EÚ. Po vstupe Slovenska do únie sa podľa Thiela treba pripraviť aj na to, že niektoré pracovné miesta v štátnej správe zaniknú alebo budú presunuté do iných oblastí. Týka sa to napríklad pracovníkov colníc z hraničných priechodov so susednými členskými štátmi únie, ktorí po vstupe SR do režimu Schengenu budú musieť prejsť na iné pracovné pozície. Tieto otázky bude potrebné riešiť tiež v dostatočnom časovom predstihu, aby zmeny neprinášali ďalšie problémy a komplikácie v administratíve, ale aj v sociálnom a politickom živote krajiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...