Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       22. júl 2002 J.Figeľ:"Slovensko-poľský dialóg je aj o spoluzodpovednosti za ďalší vývoj v Európe" Katarína Lutherová Na tému Budúcnosť Európy a pripravenosti Poľskej republiky a Slovenska na vstup do Európskej únie dnes diskutovali účastníci okrúhleho stola v bratislavskom hoteli Fórum. V poradí druhú panelovú diskusiu o európskej integrácii zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, veľvyslanectvo Poľskej republiky na Slovensku a Nadácia Fiedricha Eberta. Viac informácií získala Katarína Lutherová. Súčasťou slovensko-poľského okrúhleho stola bola aj prezentácia publikácie, ktorá je výsledkom monitoringu integrácie SR do Európskej únie. Hlavné problémy, s ktorými sa musí Slovensko vysporiadať, vrátane aktuálneho hospodárskeho stavu a verejných financií a najmä nezamestnanosti dopĺňajú autori aj prierezom diskusií o budúcej podobe EÚ v rámci národného Konventu i mimo neho. Ako v úvodnom príhovore zdôraznil predseda Zahraničného výboru NR SR a spolupredseda Spoločného parlamentného výboru EÚ a SR Peter Weiss: AUDIO: "Som veľmi rád, že Nadácia Friedricha Eberta aj na Slovensku začala podporovať výskum a publikačnú činnosť vedcov a odborníkov, ktorí sa zaoberajú vplyvmi a dôsledkami integračného procesu do EÚ." Význam monitoringu je podľa Weissa najmä v tom, že poskytuje alternatívu k hodnoteniam a správam, ktoré o Slovensku zverejňujú experti z jednotlivých krajín EÚ alebo priamo z Európskej komisie. Na tému reforiem v EÚ a práce Konventu o budúcnosti Európy z pohľadu Poľska vystúpila na dnešnom seminári poľská ministerka pre európske záležitosti Danuta Hübnerová. Pripomenula, že kandidátske krajiny majú už dnes čo povedať k problematike európskej integrácie. Umožňujú im to spoločné rokovania na zasadnutiach európskeho Konventu, kde zástupcovia diskutujú s partnermi z členských štátov okrem domácej prípravy na členstvo aj o možnom fungovaní a potenciálnych problémoch rozšírenej únie. Samozrejme, zďaleka nie všetky myšlienky sú aplikovateľné na celoeurópskej úrovni. Reálna práca Konventu je založená na kompromisoch a ako pripomenula Danuta Hübnerová: AUDIO: "Jednou z oblastí, v ktorej sme našli v Konvente vzácnu zhodu je skutočnosť, že nejde o budovanie nejakých základov, ale o pokračovanie v tom, čo sa osvedčilo v procese európskej integrácie doteraz. Úsilie smeruje k tomu, aby sa v Európskej únii podporovalo čo najviac prospešných postupov a pravidiel a čo najmenej zlých." Na slová poľskej ministerky nadviazal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR a hlavný vyjednávač SR s EÚ Ján Figeľ. Aj on ocenil, že Konvent na jednej úrovni zahŕňa predstaviteľov 28 vlád, členských aj nečlenských, parlamentov, Európskej komisie a ďalších inštitúcií. To dáva tejto inštitúcii veľkú kvalitatívnu váhu a priestor na otvorený dialóg. Na druhej strane však takáto široká platforma vytvára aj isté riziko, ktoré sa môže prejaviť , ako uviedol Ján Figeľ v tom: AUDIO: "..že výsledky Konventu neprejdú do reality. To riziko vidím v tom, ak by išiel ďaleko od toho, čo je možné a reálne z hľadiska medzivládnej konferencie v roku 2004. Totiž rozhodovať budú vlády, ktoré formulujú medzinárodné zmluvy, za nimi alebo v procese rozhodovania potom parlamenty a referendá. Ale tú kľúčovú úlohu zohrávajú vlády." Ako pripomenul Ján Figeľ v európskom Konvente majú vlády len 28 zástupcov zo lO5-tich členov, teda v konečnom dôsledku v súvislosti s potrebnými reformami tak v rámci EÚ ako aj rozšírenej únie bude smerodajná aktivita tejto zložky. Úlohou medzivládnej konferencie bude okrem iného aj vytvoriť budúcu podobu politickej únie, ku ktorej Európske spoločenstvo okrem zjednotenia v ekonomickej a menovej oblasti jednoznačne smeruje. V súvislosti s rozvíjajúcimi sa vzťahmi Slovenska a Poľskej republiky štátny tajomník na záver svojho vystúpenia povedal: AUDIO: "Myslím, že naša spolupráca aj vo Visegráde ale aj vzájomne svedčí o tom, že pocit spolupatričnosti prechádza do vedomia spolupatričnosti a že z toho sa môže zrodiť spoluzodpovednosť, ktorá je veľmi dôležitým politickým kritériom a tým nemyslím politikov, ale národy a štáty v rámci regiónu aj celej Európy."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...