Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       23. júl 2002 Kauza Lexa: Strácajú médiá pamäť alebo súdnosť? Milan Žitný Za obraz, ktorý vytvorili v posledných dňoch domáce médiá o bývalom riaditeľovi Slovenskej informačnej služby Ivanovi Lexovi, by sa nemusela hanbiť žiadna skúsená firma v oblasti "PR". Lexov profil v slovenských médiách je na prekvapenie a jeho minulosť viac než pozitívny a kto nepozná miestne pomery z obdobia rokov 1995 až 98, musí si povzdychnúť: prečo tomu chudáčikovi tak neľudsky ubližujú tie pomstychtivé orgány, činné v trestnom konaní a dovliekli ho domov pred súd? V podaní jeho oficiálneho "PR" tímu - máme na mysli právnych zástupcov Ivana Lexu - sa exriaditeľ tajnej služby a ešte stále poslanec HZDS cíti byť dokonca väzňom ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského a premiéra Mikuláša Dzurindu. Aká to pocta! Iba nie je jasné, či pre Lexu alebo pre oboch členov vlády, takže advokáti by mali pribrzdiť vo výlevoch, inak by mohli médiami vypilovaný sympatický profil ich mandanta iba pokaziť. Právni zástupcovia sa však nemusia príliš báť - médiá sa starajú o to, aby Ivan Lexa sympatickým zostal až do rozhodnutia súdu a možno ešte aj dlho po ňom. Oznamovacie prostriedky sa zmocnili tejto témy od prvej chvíle veľkoformátovým bulvárnym štýlom a teraz už iba bežia vo zvolenej línii, tu a tam sa pokúšajúc - podľa negatívnych reakcií časti verejnosti či kolegov novinárov - tento obraz aspoň trochu korigovať. Avšak advokáti sú okamžite poruke a ponúkajú nové senzácie v podobe mysterióznych teórií o sprisahaní proti ich klientovi, o infikácii vírusom HIV v nepriateľskej atmosfére Afriky a podobných fantazmagórií z kuchyne penzionovaných žoldnierov. A zatiaľ chudáčik jeden prenasledovaný, ale absolútne nevinný Ivan Lexa, ústretovo očakáva vo väzbe prvého novinára, ktorému mieni poskytnúť úprimnú spoveď Mečiarovho šéfa špiónov. Rozhovor to bude nepochybne skutočne pravdivý, v ktorom Lexa objasní bez akýchkoľvek pochybností, ako to bolo v auguste 1995 so zavlečením prezidentovho syna do cudziny, s vraždou Roberta Remiáša v apríli 96, ktorého ešte aj v čase smrti sprevádzala verná sledovačka SIS, alebo o čo išlo v puse na čelo ministrovi vnútra Hudekovi a v kopanci do rozkroku vyšetrovateľovi Vačokovi, ktorý sa dostal nebezpečne blízko k vyriešeniu únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Tak blízko, až ho musel nechať Mečiar vystriedať Stredoslovákmi, ktorí nič už radšej nevyšetrili. A v súlade s doterajšou vulgárne bulvárnou líniou slovenských médií v kauze Lexa môžeme rovnako očakávať, že odhalenia s Lexovou pomocou budú podobne bombastické - únos bol v skutočnosti samoúnosom, ktorý vymysleli perfídne západné spravodajské služby spolu s prezidentom Kováčom, aby zdiskreditovali vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Zdá sa Vám tento popis prehnaný? Ale veď nielen tí novinári, ktorí sú pamätníkmi vtedajších udalostí a mnohí z nich aj objektami sledovania SIS, i väčšina verejnosti si nemôže nepamätať, že teória samoúnosu tu bola už vtedy v podaní predsedu vlády Mečiara, ktorý dal páchateľom zavlečenia v marci 1998 amnestiu. Pamätníci sú si však potom v tomto kontexte Mečiarových a Lexových pojmov viac než istí, že to bola samoamnestia. Nepamätníci - mladí novinári, či už z televízií TA 3, Markízy, ale i z niektorých printových médií a rádií - nepodliehajú pobúreniu svojich kolegov - novinárov s dlhou pamäťou - a veselo pokračujú v maľovaní obrazu sympatického utečenca pred politickou perzekúciou a ďalej kladú naivno hlúpe otázky na všetky strany, ako keby sa boli práve narodili. Tak sa samozrejme logicky stane, že na vážne tvrdenia jedného z Lexových advokátov o týraní ich mandanta policajtmi z JAR sa zjavne nekompetentná moderátorka spravodajskej televízie TA 3 - nie bulvárnej, ale (podčiarkujeme) spravodajskej televízie - nezmôže ani na základnú otázku, prečo sa potom Lexa počas jeho eskortácie na Slovensko celkom priateľsky objímal so svojimi juhoafrickými "tyranmi"? Podobnými nezmyslami zásobujú v týchto dňoch verejnosť aj ďalšie slovenské médiá - v príbehu s kladným hrdinom, ktorý sa pred siedmimi rokmi zapísal do dejín slovenskej politiky a zneužívania spravodajskej služby najčiernejšími písmenami. Problém mnohých slovenských médií, neschopných dnes reflektovať skutočnosť v jej pravom svetle, bude zrejme práve v tých siedmich rokoch, ktoré plynuli od augusta 1995 a od nasledujúcich divokých udalostí, režírovaných Ivanom Lexom a jeho kumpánmi z SIS. Tí novinári, ktorí dnes prezentujú Lexu ako sympatického rebela, neboli v tom čase v žurnalistike a nemajú tieto udalosti zažité. To ich však vôbec neospravedlňuje, rovnako ako ani ich šéfredaktorov a editorov, či vedúcich vydaní. Takto si každý súdny človek musí klásť otázku: stratili slovenské médiá a ich novinári pamäť, alebo súdnosť?		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...