Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. júl 2002 Prezident ešte nerozhodol, či podpíše tzv. antikomunistické zákony presadené poslancom Jánom Langošom Jana Pankovčínová Prezident republiky Rudolf Schuster vrátil parlamentu doteraz jedenásť zákonov, ktoré poslanci schválili na poslednej júnovej schôdzi. O osude viacerých ďalších ale ešte nerozhodol. Podrobnosti zisťovala Jana Pankovčínová. Väčšinu zákonov z júnového rokovania parlamentu - takmer sedemdesiat - prezident Rudolf Schuster podpísal. Nič tak nebráni ich publikovaniu v Zbierke zákonov a nadobudnutiu účinnosti podľa rozhodnutia zákonodarcov. Vo viacerých prípadoch však prezident zákony nepodpísal a vracia ich parlamentu na opätovné prerokovanie so svojimi pripomienkami. Poslanci ich na plánovanom augustovom pléne posúdia a buď ich prijmú, alebo odmietnu - a to najmenej 76-timi hlasmi, teda nadpolovičnou väčšinou celého 150-členného zákonodarného zboru. Okrem viacerých poslaneckých a vládnych zákonov prezident nepodpísal aj niekoľko noriem, ktoré sú dôležité pre ukončenie rokovaní Slovenska s Európskou úniou. O dôvodoch, pre ktoré prezident niektoré takzvané eurozákony nepodpísal, hovorí jeho hovorca Ján Füle: ADUIO: „Vracia ich preto, lebo sú pripravené nekvalitne, resp. sú tam niektoré rozpory aj s právom Európskej únie. V každom prípade sa snaží urobiť také pozmeňovacie návrhy, a kancelácia ich predložila do parlamentu, aby boli toho 19. a 20. augusta schválené.“ Istú verejnú polemiku vyvolalo prijatie balíka takzvaných antikomunistických zákonov z dielne nezávislého poslanca DS Jána Langoša. Ide napríklad o zákon o Pamäti národa, ktorý má občanom sprístupniť archívy tajných služieb od roku 1939 až do roku 1989, alebo zákon o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách, na základe ktorého budú musieť prejsť novými previerkami príslušníci komunistickej ŠtB, ktorí stále pracujú v spravodajských službách. Viacerí právnici pritom spochybnili ústavnosť týchto noriem a od prezidenta očakávajú, že ich nepodpíše. Hlava štátu zatiaľ Langošove zákony skúma a podľa hovorcu sa k nim vyjadrí až po návrate z dovolenky: AUDIO: „Pán prezident o nich rozhodne pravdepodobne budúci týždeň. Ak v tejto chvíli môžem povedať jeho súkromný názor, ktorý samozrejme tiež nebude určujúci, tak podľa názoru pána prezidenta tie tzv. Langošove zákony sú tým najlepším spôsobom nie ako sa vyrovnať s komunistickou minulosťou, ale ako minulosť vrátiť do parlamentu, lebo podľa všetkého to pomôže vrátiť komunistickú stranu späť do parlamentu.“ Ján Füle ďalej zdôraznil nasledovné: AUDIO: „Pán prezident si nechal tie zákony preskúmať tak, aby zistil, či sú v rozpore s ústavou, s ústavnými právami občanov SR. Ak zistí, že áno a bude o tom presvedčený, tak ich nepodpíše.“ Pozornosť tiež vzbudil zákon o obchodných reťazcoch, ktorý poslanci schválili aj pod tlakom domácich lobistických skupín, ktoré chceli presadiť povinné „kvóty“ pre predaj slovenských výrobkov v supermarketoch. Voči takémuto zvýhodňovaniu namietali aj zástupcovia Európskej únie. Ako je známe, nakoniec zákon prezident nepodpísal. Ján Füle k tomu poznamenal: AUDIO: „Vrátil ho s tým, že sa na pôde kancelárie dohodli zástupcovia výrobcov, obchodu na tom, ako urobiť pozmeňovacie návrhy, ktoré by prispeli potom k tomu, aby ten zákon bol priechodný v parlamente a aby zároveň bol v súlade s právom Európskej únie.“ Spoločnosť priateľov zeme dnes kritizovala rozhodnutie Rudolfa Schustera nepodpísať zákon o obaloch, ktorý patrí k eurozákonom. Podľa aktivistov návrh hlavy štátu vypustiť zo zákona povinnosť pre obchody ozálohovať jednorazové plastové obaly, vyvoláva obavu, že prezidentská kancelária podlieha tlaku lobistických skupín výrobcov a obchodných sietí. Podobnej kritike o presadzovaní vlastných politických predstáv pri rozhodovaní o nepodpísaní zákonov čelí hlava štátu už dlhšie - a to tak zo strany niektorých analytikov, ako aj politikov. Hovorca prezidenta Ján Füle vníma podobné situácie takto: AUDIO: „Pán prezident má na mnohé veci iný politický názor, ale to nemôže byť predmetom vrátenia toho zákona. Pán prezident v zásade berie do úvahy dve hlavné kritériá, po prvé, či je ten návrh v rozpore s ústavou, alebo nie, a druhé, či je v rozpore s inými zákonmi, ktoré platia na území SR. Jeho subjektívny názor v tomto prípade nehrá žiadnu úlohu.“ O tom, či sa prezidentovi podarí presadiť pripomieky k zákonom, ktoré vrátil parlamentu, rozhodne nakoniec politická vôľa poslancov. Navyše, parlament je na sklonku svojho volebného obdobia značne politicky roztrieštený - viac ako pätina poslancov opustila pôvodné poslanecké kluby a má pozície nezávislých. V mnohých prípadoch už tiež neplatí pôvodné delenie na koalíciu a opozíciu, ale skôr naprieč ideologickým spektrom. Hoci je aj z tohto hľadiska a tiež pre rozbehnutú predvolebnú kampaň zložité zisťovať postoje jednotlivých parlamentných strán, je pravdepodobné, že mnohé z prezidentových návrhov podporia. Definitívne to však ukáže až agustová schôdza Národnej rady.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...