Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       25. júl 2002 Príde po voľbách k zmene volebného systému? Jana Pankovčínová Premiérova SDKÚ, ale aj dva nové politické subjekty SMER a ANO, od ktorých sa očakáva, že po septembrových voľbách môžu byť súčasťou novej koaličnej vlády, avizujú úsilie o zmenu súčasného volebného systému. Reálnosť presadenia týchto zmien už skúma Jana Pankovčínová. Zatiaľ neparlamentná strana Pavla Ruska ANO, podobne ako SMER Roberta Fica, ale aj premiérova SDKÚ sľubujú vo svojich volebných programoch zmenu súčasného pomerného volebného systému na väčšinový, resp. kombinovaný. Ak sa im to podarí, pôjde o zásadnú zmenu, ktorej dôsledkom bude celkom iste zemetrasenie na celej politickej scéne. Ale to, či sa im to podarí, bude závisieť - ako je v demokracii zvykom - od volebných výsledkov v septembrových voľbách, a teda od konkrétneho počtu poslaneckých mandátov, ktoré v novom parlamente získajú. Nemenej významné, ak nie významnejšie však bude to, či nájdu politických spojencov a napokon aj skutočnú podporu poslancov, ktorí budú o prípadnom novom volebnom zákone rozhodovať. Výsledný efekt sa tak v konečnej fáze nemusí zhodnúť so súčasnými predstavami politikov. Navyše, ak zároveň volajú po "štandardizácii" politickej scény a sami zatiaľ neprešli krstom niekoľkých volebných období, aby presvedčili o stabilite a hodnotovej orientácii vlastných politických subjektov. Najprv teda k predstavám na zmenu volebného systému. Strana Pavla Ruska ANO má záujem znížiť počet poslancov Národnej rady SR zo súčasných 150 na 120. Podobne SMER pred rokom najprv avizoval zníženie počtu poslancov na 100, neskôr začal hovoriť o kombinovanom volebnom systéme tak, aby bola aspoň polovica poslancov volená priamo občanmi v novovytvorených volebných obvodoch, a polovica by kandidovala na kandidátkach politických subjektov tak ako dnes. Dodajme teda, že v súčasnosti platí pomerný volebný systém s jedným celoslovenským volebným obvodom. Občania volia politickú stranu alebo koalíciu s jej kandidátmi na posty poslancov. Majú tiež možnosť (nie povinnosť) vybrať si vlastného kandidáta, ktorému odovzdávajú takzvaný preferenčný hlas. Podľa počtu percent, ktoré strany získajú vo voľbách, sa potom strane a jej kandidátom od prvého miesta kandidátky prideľuje počet mandátov. Hlas voliča v prospech konkrétneho kandidáta však politické strany v zmysle zákona neskôr nemusia rešpektovať - politické grémiá totiž môžu rozhodnúť bez ohľadu na preferenčné hlasy, ktorý z kandidátov nastúpi do parlamentu ako náhradník za poslanca, ktorý prešiel napríklad do výkonnej moci, alebo sa funkcie poslanca vzdal. Istá nereálnosť presadenia zmeny volebného systému podľa predstáv ANO, SMER-u a SDKÚ vyplýva zo súčasného ústavného stavu. Pri zmene počtu poslancov by bola totiž nevyhnutná aj zmena Ústavy SR, ktorá výslovne zakotvuje počet 150-tich poslancov. A po ďalšie, na zmenu ústavy je v parlamente potrebný súhlas najmenej 90-tich poslancov, čo predpokladá zhodu väčšiny budúcich parlamentných strán - tak koaličných, ako aj opozičných. Súhlas so zmenou volebného systému je síce pravdepodobný zo strany dnes opozičného HZDS, avšak do veľmi nevýhodnej situácie by sa dostali menšie politické strany, ako sú kresťanskí demokrati, Bugárova SMK, či ľavicové subjekty. Je reálne, a ich predstavitelia nám to potvrdili, že zmenu volebného systému podporovať nebudú. Dôvody pre i proti zmenu systému nechajme nateraz bokom, diskusia na túto tému sa ešte určite v spoločnosti rozvinie. V každom prípade by zmena mohla naplniť dávnejšie snahy lídra HZDS Vladimíra Mečiara "vyčistiť" politickú scédnu od "malých" politických strán a eliminovať tak nielen ich počet, ale aj vplyv na politickej scéne. Na druhej strane je ale na základe doterajších skúseností jasné, že je potrebné prinajmenšom vytvoriť nové kontrolné mechanizmy pre správanie sa poslancov v parlamente, najmä vo vzťahu k presadzovaniu názorov voličov. Stalo sa totiž zvykom, že poslanci po roku či dvoch opúšťajú svoje politické strany a kluby a v parlamente sa potom správajú ako "odtrhnuté vagóny". Alebo naopak, sú v takej straníckej podriadenosti voči svojim centrálam, že sa o Slovensku môže začať hovoriť ako o krajine, kde vládne "partokracia", teda politické strany a ich vedenia. Nech už sa napokon presadí čokoľvek, dá sa tušiť jedno - ak budú politické strany pri presadzovaní tak vážnej otázky po voľbách neústupné, nahrávajú rizikám možného zablokovania povolebných rokovaní o zostavení vlády, ktorá bude zárukou kontinuity pre integračné ambície Slovenska. Veľké i malé strany sa totiž po 20. septembri budú vzájomne potrebovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...