Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       26. júl 2002 Podľa politologičky D. Malovej nemajú často ani politické strany jasné, aké hodnoty majú v kampani zdôraňovať Jana Pankovčínová O niektorých súvislostiach predvolebnej kampane aj v porovnaní s kampaňou z roku 1998 sa s politologičkou z katedry politológie Univerzity Komenského Darinou Malovou zhovára Jana Pankovčínová. RFE: Pani Malová, vo voľbách v roku 1998 bola predvolebná kampaň silne poznačená zápasom o zmenu spoločenských pomerov, na ktorej sa aj v tej ideologickej rovine zásadne zhodla väčšina politických strán. Teda bez ohľadu na to, či patria k pravici alebo ľavici, keďže vytvorili tzv. antimečiarovský blok. V kampani viac zdôrazňovali hodnoty, dnes sa zdá, že ide skôr o nejakú imidžovú volebnú kampaň politických strán. S čím to podľa vás súvisí? So vznikom nových strán alebo s nestabilným voličským zázemím? D. Malová: "Dalo by sa povedať, že s obidvoma týmito faktormi. Predovšetkým vznik politických strán je reakciou na zmenu politického prostredia. V roku 1998 bolo jasné, že na Slovensku sa sformovali dve veľké subkultúry - jedna národne a trochu izolacionalisticky orientovaná, a druhá orientovaná proeurópsky, otvorene a s veľkým dôrazom na demokraciu. V súčasnosti je to proste inak, logika našej politickej súťaže je iná. Vznikol tu priestor medzi voličmi na istú nespokojnosť a táto nespokojnosť je živená, do istej miery veľmi šikovne aj médiami. To znamená, ľudia, ktorí sa nedočkali tej veľkej zásadnej zmeny, tak sú nespokojní. A tým sa vlastne náš politický trh otvoril pre vznik nových politických strán." RFE: Nemyslíte si ale, že je nezodpovedné od politických strán, aby išli k voličom s takou imidžovou kampaňou, ktorá je iba o tvárach, a nie o hodnotách? Že nezdôrazňujú práve hodnoty? D. Malová: "Samé politické strany sú zmätené, by som povedala a azda nepoznajú hodnoty, ktoré by mali zdôrazňovať. Pretože tie hlavné politické strany, ktoré majú desať percent politickej podpory, tak jednoducho vlastne neponúkajú konkrétne zníženie daní, rozvoj sociálnej politiky, rozvoj zdravotníctva. Tým pádom ponúkajú tváre a ponúkajú lacné slogany. Chcú voličov šokovať, zaujať za každú cenu a na obsahu nezáleží." RFE: Myslíte si, že môže byť takýto druh imidžovej kampane, takej reklamnej, efektívny pre zisk ďalších percent najmä pre nové politické subjekty, ako sú ANO, SMER, alebo povedzme tá kontroverzná kampaň ľavicovej SDA pána Weissa? D. Malová: "Z krátkodobého hľadiska sa zdá, že to bude efektívne. Z dlhodobého hľadiska sa to práve novým politickým stranám nevyplatí, pretože keď nebudujú svoj vzťah k voličom na základe nejakej jasnej programovej orientácie, to znamená, že ich voliči predstavujú veľmi amorfnú a nestabilnú skupinu, ktorá po čase od nich môže voľne odísť ku ktorejkoľvek inej politickej strane." RFE: Znamená to, že môže nastať takzvaný "SOP-efekt", keď Strana občianskeho porozumenia pred voľbami v roku 98 získavala vysoké preferencie, avšak dnes dokonca nemá ani toľko síl a politickej podpory, aby mohla samostatne kandidovať? D. Malová: "To závisí od toho, koľko momentálne lídri - či už je to strana SMER alebo ANO, prípadne SDA - investujú po voľbách do budovania strán a zároveň aj komunikácie so svojimi voličmi a členmi. Ak SMER, to predseda Fico už jasnejšie najmä v poslednom období naznačuje, že strana sa chce definovať naľavo od stredu a bude v tomto usilovne pokračovať, je možné, že predíde tomu efektu SOP. To isté platí aj o strane ANO, ktorá zase zdôrazňuje, že je od stredu napravo a zrejme táto strana skutočne bude hrať na tých stredných podnikateľov, na malých podnikateľov ako na svoju voličskú základňu. Ale to už závisí od toho, aké tieto strany budú podporovať zákony, aké zákony budú presadzovať."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...