Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       26. júl 2002 Investori na Slovensku prišli o daňové prázdniny Monika Murová Medzi zákonmi, ktoré z poslednej schôdze parlamentu dostal prezident Rudolf Schuster na podpis, je aj zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a nenápadný doplnok k tomu - malá novela zákona o dani z príjmov. Na prvý pohľad drobná úprava spôsobila, že zahraniční investori prišli o svoje daňové prázdniny, práve tie však boli doteraz významným slovenským "lákadlom". Viac už Monika Murová. Hoci sa takéto obmedzenie daňových prázdnin pre investorov očakávalo, keďže Slovensko zosúlaďuje svoju legislatívu s právom Európskej únie, bolo zároveň jasné, že to okamžite otvorí jeden vážny problém - čo so zahraničnými investormi, ktorým už vláda či štátne orgány sľúbili 100-percentné daňové prázdniny na 5 rokov a ďalšie úľavy na nasledujúcich päť? Ide asi o desiatku firiem, ktoré sa musia prispôsobiť novým podmienkam na základe poslednej novely zákona. S väčšinou z nich sa však už slovenská exekutíva dohodla - sľúbenú pomoc získajú, avšak v rámci regionálnej pomoci, ktorá je za istých podmienok a po dohode s Európskou komisiou prípustná. Hovorí poradca Úradu pre štátnu pomoc pre dane a clá Jozef Gažo: AUDIO: "Tieto firmy sú dnes už uzavreté a v podstate tam sa podarilo preklopiť všetku tú štátnu pomoc formou tých daňových prázdnin na princípy štátnej pomoci, kde je tá pomoc limitovaná. Čo do výšky, čo do časového hľadiska je postupne znižovaná a je vlastne adekvátna aj tým regionálnym, sociálnym a ekonomickým problémom toho-ktorého regiónu." Zostáva tak už len "smutno-smiešnou" históriou odhodlanie bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej, ktorá takmer dva roky Európsku komisiu presviedčala, že daňové prázdniny sú len nástrojom národnej hospodárskej politiky, a nie neprípustnou štátnou pomocou, obmedzujúcou hospodársku súťaž. Práve kapitolu s týmto názvom - Hospodárska súťaž - nechcela komisia so Slovenskom uzavrieť, kým tento problém neodstráni. Parlament tak nakoniec urobil schválením spomínanej novely zákona. Vyjednávačom okolo štátneho tajomníka Jána Figeľa tak už nič nebráni v tom, aby v septembri túto kapitolu definitívne uzavreli. Slovensko pritom nie je jedinou stredoeurópskou krajinou, ktorá bojovala o výhody pre pritiahnutie zahraničných investorov. Poľsko sa napríklad - keďže podobne žiadne ústupky od Bruselu nedosiahlo - rozhodlo kompenzovať investorom straty po zrušení daňových úľav priamo zo svojho štátneho rozpočtu. Prídu pritom o viac než miliardu dolárov. V tejto súvislosti ale dodajme, že isté problémy pri rokovaniach Slovenska s úniou ešte trvávajú. Najväčšie vrásky totiž vyjednávačom stále spôsobujú odmietavé stanoviská únie k záväzkom Dzurindovej vlády poskytnúť výrazné daňové úľavy dvom najväčším zahraničným investorom. Ide o nemeckú automobilku Volkswagen a americkú oceliarsku spoločnosť U.S.Steel. V Memorande o porozumení s americkým investorom sa slovenská vláda napríklad zaviazala poskytnúť daňové prázdniny za to, že spoločnosť nebude prepúšťať a bude investovať do rozvoja podniku. Legislatíva Európskej komisie je však osobitne prísna v prípade oceliarstva - tu je štátna pomoc prakticky vylúčená. A podobne, len v špecifických prípadoch a v minimálnej výške môže takúto pomoc čerpať automobilová spoločnosť. Obaja investori svoje znepokojenie, že vláda sľúbené záväzky nedodrží, dávajú jasne najavo už niekoľko mesiacov. Po minulotýždňovej cesta vicepremiéra Ivana Mikloša v Bruseli sa ale rysuje prijateľný kompromis. Podrobnosti však nechce ani vicepremiér, ani investori zatiaľ komentovať, prinajmenšom rokovania o U.S. Steele sú totiž otvorené. Potvrdil nám to aj hovorca spoločnosti Andrej Filanda. Našu otázku, či by US Steel prípadne vstúpil do súdneho sporu so Slovenskom, ak by k dohode v Bruseli nedošlo a slovenská vláda by pôvodné záväzky nedodržala, označil Filanda za predčasnú. Vedenie U.S.Steelu je podľa neho optimistické a verí, že sa dohodne. Jedinou cestou, ako veľkých zahraničných investorov nesklamať a zároveň plniť kritériá pre vstup do Európskej únie, je tak pre slovenských vyjednávačov už dohodnutie výnimky s bruselskými úradníkmi. Tieto podniky sa totiž nedajú presunúť do kategórie regionálnej pomoci, ako menší investori. Hovorí Jozef Gažo: AUDIO: "To sú trošku iné prípady a to je oblasť citlivých sektorov. Tam tento princíp regionálnej štátnej pomoci nepredpokladám, že by bolo možné využiť, nakoľko sa jedná o firmy z citlivých oblastí." Či sa to ale podarí, a v akej forme, je zatiaľ predčasné špekulovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...