Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       29. júl 2002 Peniaze na dlhy v zdravotníctve musí nájsť FNM Oľga Štefucová Jediným bodom dnešného rokovania ministra financií Františka Hajnoviča s prezidentom Fondu národného majetku Jozefom Kojdom bolo "nájdenie" peňazí pre rezort zdravotníctva. V zmysle posledného uznesenia vlády má totiž fond do konca júla z privatizačných príjmov poukázať na oddlženie zdravotníctva viac ako 3,5 miliardy korún. Viac informácií má Oľga Štefucová. Keď vláda 17. júla uložila ministrovi zdravotníctva, aby s Fondom národného majetku uzavrel dohodu o poskytnutí finančných prostriedkov na oddlženie rezortu, zaviazala tým síce fond prostriedky poskytnúť, nešpecifikovala však zároveň zdroj. Všeobecne sa zaň považovali výnosy z privatizácie, nakoľko o tejto alternatíve vláda uvažovala už v apríli, respektíve máji t.r. po predaji akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Rozhodnutie však padlo až v týchto dňoch. Hovorí riaditeľ sekcie stratégie Fondu národného majetku Vladimír Dvořáček: AUDIO: "Vláda rozhodla o tom, že majú byť pridelené peniaze do rezortu zdravotníctva až v mesiaci júl svojim uznesením, kde povedala, že fond má hľadať tieto zdroje tak, aby zdravotníci dostali peniaze do konca júla." Dnešnému stretnutiu na pôde ministerstva financií však predchádzala niekoľko mesiacov trvajúca "kampaň" zo strany ministerstva zdravotníctva, že jednotlivé sektory rezortu môže oddlžiť až vtedy, keď mu na účet nabehnú peniaze z Fondu národného majetku. Napokon vysvitlo, že v aprílovom uznesení vlády sa o výške "privatizačnej dotácie" pre zdravotníctvo nehovorí, rovnako ako možný zdroj na tento účel nebol špecifikovaný ani v poslednom rozhodnutí vlády. Situácia v zdravotníctve je však natoľko kritická, že napokon členovia kabinetu našli jej čiastočné riešenie v prísune peňazí z Fondu národného majetku. Cieľom dnešného rokovania na pôde ministerstva financií bolo teda nájsť viac ako 3 miliardy 600 miliónov korún na riešenie dlhov v rezorte zdravotníctva. Minister financií František Hajnovič pre našu rozhlasovú stanicu po rokovaní uviedol, že dopadlo dobre a na otázku, odkiaľ teda peniaze pôjdu, reagoval nasledovne: AUDIO: "Pôjdu z prostriedkov fondu. Myslím, že netreba až tak rozlišovať formálne. Podstatné je, že tie prostriedky budú poskytnuté." Lenže práve Fond národného majektu po rozhodnutí vlády argumentoval, že peniaze pre zdravotníctvo nemá. 43 miliárd korún z prvej tranže z privatizácie SPP už totiž poukázal ministerstvu financií na úhradu štátneho dlhu. Chýbajúce prostriedky mohol riešiť buď komerčnou pôžičkou - čo však odmietol - alebo získaním príslušnej čiastky z už poukázaných peňazí späť, prípadne presunom privatizačných peňazí účelovo viazaných na sociálnu reformu. Posledné dve možnosti zasa odmietalo ministerstvo financií. Potvrdzuje to aj dnešné stanovisko ministra Hajnoviča: AUDIO: "Nie, to neprichádza do úvahy, pochopiteľne. My sme nepripustili a nepripúšťame možnosť, že by sa použili prostriedky, ktoré už boli uložené na účet v prospech Sociálnej poisťovne." Problém okolo uvoľnenia peňazí na oddlženie rezortu zdravotníctva teda zostal v rukách Fondu národného majetku. Definitívne rozhodnutie, ktoré vzišlo z dnešného rokovania jeho prezidenta Jozefa Kojdu s ministrom financií znie, že prvú splátku vo výške 1,8 miliardy uvoľní fond do konca tohto týždňa, druhú - zhruba rovnakú čiastku- do konca augusta. Presnejšie, zdravotníctvo dostane peniaze, ktoré fondu zostali z privatizácie v objeme 7 miliárd, pričom ale pôvodne mali byť poukázané ministerstvu financií na operatívne splácanie záväzkov štátu podľa splátkového kalendára platného na rok 2002. Podľa Vladimíra Dvořáčka takýto krok nepôjde na úkor penále alebo úrokov za nedodržané záväzky, nakoľko ide o tzv. mäkké zmluvy s partnermi, ktoré umožňujú posunutie splatnosti niektorých úhrad na neskoršie obdobie. Na otázku, prečo celý tento "cirkus" okolo peňazí na oddlženie zdravotníctva vznikol, iba ťažko nájsť stručnú odpoveď. Pri jej koncipovaní by bolo totiž treba najskôr zodpovedať, prečo sa minister zdravotníctva za privatizačné peniaze nebil už v apríli, keď zistil, že v uznesení vlády sa o jeho rezorte nehovorí? Prečo vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš, rovnako ako prezident Fondu národného majetku Jozef Kojda ešte na začiatku mája pre našu rozhlasovú stanicu tvrdili, že v rozpise prostriedkov z privatizácie SPP sa s dnes spomínaným objemom pre zdravotníctvo počíta? Do tretice, o čom vlastne svojim hlasom rozhodli v tejto veci poslanci parlamentu, keď schvaľovali prerozdelenie získaných peňazí z SPP? Všetci zainteresovaní však možno svoj postoj iba jednoducho podriadili faktu, že necelé 4 miliardy korún je aj tak slabá záplata na takmer 22 miliardovú dieru v slovenskom zdravotníctve.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...