Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       29. júl 2002 Slovensko a Poľsko sa dohodli na zmene spoločných hraníc Jana Pankovčínová Ministri vnútra Slovenska a Poľska dnes v Starej Ľubovni okrem iného podpísali dohodu o čiastočnej zmene hraníc medzi oboma republikami. Zmenu hranice musia ešte potvrdiť parlamenty. Podrobnosti zisťovala Jana Pankovčínová. Poľsko a Slovensko si v najbližšej budúcnosti vymenia územie s rozlohou takmer tri kilometre štvorcové. Z hľadiska dĺžky spoločných hraníc (Slovensko ju má najdlhšiu práve s Poľskom) to síce nie je veľa, v každom prípade ale ide o istý zásah do života oboch krajín z geografického aj historického hľadiska. K posledným zmenám slovensko-poľských hraníc došlo po druhej svetovej vojne pred 50.-timi rokmi. V súvislosti s tou dnešnou sa neočakávajú žiadne problémy. Príslušné vládne komisie totiž na vypracovaní dohody pracovali niekoľko rokov. Hovorí slovenský minister vnútra Ivan Šimko: AUDIO: "Je to štandardný postup na základe príslušnej komisie, ktorá existuje, na základe základnej zmluvy, ktorú ešte bývalé Československo uzavrelo s Poľskou republikou. Táto komisia vyhodnocuje priebeh štátnej hranice a v prípade, že dôjde ku takým zmenám, že je potrené urobiť zásah aj v samotnom priebehu štátnej hranice, no tak to sa takáto zmena uskutoční. Takéto veci sa dejú, už sa stali aj v minulosti. Ide v podstate o výmenu časti štátneho územia o celkovej výmere 2 969 metrov štvorcových." Ako upresnil minister Šimko, k zmenám hraníc (samozrejme, okrem násilných zmien vo vojnových obdobiach) dochádza medzi štátmi najčastejšie pre rôzne prírodné okolnosti, ako je napríklad zmena toku riek. Čo je aj prípad dnešného podpisu slovensko-poľskej dohody. Zmena hraníc sa dotkne týchto lokalít: AUDIO: "Je to v lokalite pri Dukle, ďalej je to v priestore slovenskej obce Červený kláštor a Spišská Stará Ves, a poľských obcí na druhej strane toku Dunajec." Treťou lokalitou je oblasť poľnej cesty poľských obcí Skalité a Javorzinka. Keďže však ide o zmeny, ktorými sa menia aj základné charakteristiky štátu, musia ich potvrdiť aj parlamenty. Na slovenskej strane musia mať pritom podobu zmeny ústavy, takže vláda musí poslancom predložiť návrh ústavného zákona o zmene štátnej hranice. Opäť má slovo Ivan Šimko: AUDIO: "Pokiaľ ide o slovenský ústavný systém, tak nestačí len ratifikácia, ale so zmenou hranice musí Národná rada SR vyjadriť svoj súhlas aj ústavným zákonom. Takéto niečo sa už udialo napríklad s Českou republikou, kde došlo k obdobným zmenám." Volebné obdobie súčasného parlamentu sa však chýli ku koncu - v septembri sa konajú parlamentné voľby - takže je reálnejšie, že so zmenou štátnych hraníc s Poľskom sa budú zaoberať až novozvolení poslanci. Myslí si to aj minister vnútra: AUDIO: "Veď tu nehrozí žiadne nebezpečenstvo omeškania. Napokon, samotnú dohodu slovenská vláda schválila začiatkom minulého roka, takže zrejme toto už bude vec, ktorú bude riešiť budúci parlament." Zmena priebehu štátnej hranice sa výrazne života občanov oboch krajín nedotkne. Naopak, v pozitívnom smere ich život a bezprostredný kontakt s druhou krajinou ovplyvní druhá dnes podpísaná dohoda ministrov vnútra. Ide o dohodu o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej a železničnej doprave, na základe ktorej bude občan pasovo a colne vybavovaný spravidla na tej strane hranice, z ktorej odchádza. Keďže k vybavovaniu bude môcť dochádzať aj vo vlaku, urýchli sa tak preprava cestujúcich občanov Poľska a Slovenska. Tento režim podľa ministra Ivana Šimka korešponduje aj so záväzkami voči Európskej únii, keďže je podobný takzvaným vnútorným hraniciam krajín únie v schengenskom priestore.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...