Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. júl 2002 Peniaze pre lekárne neisté Oľga Štefucová Slovenská lekárnická komora nehodlá ani po včerajšom verdikte, že Fond národného majetku uvoľní z privatizačných peňazí na oddlženie zdravotníctva v dvoch splátkach viac ako 3,5 miliardy korún, odvolať svoje protestné aktivity. O dôvodoch takéhoto stanoviska lekárnikov hovorí teraz Oľga Štefucová. Dôvodom štrajkovej pohotovosti lekárnikov je dlh viac ako 6 miliárd korún. Od apríla, kedy vláda a následne aj parlament rozhodovali o deľbe peňazí z privatizácie SPP, lekárnici čakali, že sľuby budú naplnené a "ujde" sa im aspoň časť z balíka, ktorým má byť oddlžený rezort zdravotníctva. Hoci vo vládnom uznesení z toho obdobia zdroje presne neboli špecifikované, minister zdravotníctva Roman Kováč ubezpečoval, že len čo Fond národného majetku jeho rezortu privatizačné peniaze poukáže, balík následne rozdelí pre všetky sektory - tak nemocnice, ako aj zdravotné poisťovne a lekárne. Nestalo sa a lekárnikom došla trpezlivosť. Koncom júna Rady Slovenskej lekárnickej komory rozhodla o štrajkovej pohotovosti, ktorá bude mať vo štvrtok tento týždeň už štvrté pokračovanie v podobe uzatvorenia prevádzok, tentoraz na 4 hodiny. Lekárnici nehodlajú svoj protest prerušiť ani zastaviť iba preto, že v pondelok bolo na pôde ministerstva financií dohodnuté, že s "privatizačnou dotáciou" rezortu zdravotníctva sa musí vysporiadať Fond národného majetku. Ten by mal do konca tohto týždňa poukázať na účet ministerstva zdravotníctva prvú splátku - 1,8 miliardy korún - z viac ako 3,5 miliardového objemu, ktorý rezortu na oddlženie "priklepla" vláda v polovici júla. Druhá časť by mala prísť koncom augusta. Odmietavé stanovisko k žiadosti ministra Kováča, aby lekárnici s okamžitou platnosťou všetky štrajkové aktivity pozastavili, tlmočila dnes pre našu rozhlasovú stanicu hovorkyňa Slovenskej lekárnickej komory Ernestína Tóthová: AUDIO: "To protestné uzatvorenie lekární neodvoláme, pretože pôvodná príčina, ktorá nás viedla k tomu, že sme vyhlásili permanentnú štrajkovú pohotovosť je taká, že sa nenaplnili uznesenia a verejné prísľuby vlády, ktoré sa týkali oddlženia verejných lekární." Člen vlády Roman Kováč totiž nedávno lekárnikov listom ubezpečil, že na oddlženie dostanú peniaze vo výške 1,7 miliardy korún. Zahrnul sem peniaze z privatizácie SPP, 900 miliónov z dlhu Železníc a medzi ďalšími zdrojmi uviedol aj čiastku z privatizácie Piešťanských kúpeľov. Prezident komory lekárnikov Peter Mihálik pre Slobodnú Európu vysvetlil, prečo jej členovia zotrvávajú v proteste a prísľubom - či už vlády alebo ministra zdravotníctva - jednoducho neveria: AUDIO: "My v tých aktivitách budeme pokračovať ďalej, pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene. To znamená, ak vláda neporieši otázku dlhov, pretože aj teraz zo sumy, ktorá nám pôvodne bola sľúbená, vlastne nezostalo v tejto prvej fáze nič, pretože sa finančné prostriedky takmer všetky dali na oddlženie nemocníc, ktoré prechádzajú do VÚCiek, pod obce, respektíve ako neštátne neziskové organizácie." Skutočnosť je naozaj taká, že ministerstvo hodlá už pri prerozdelení prvej splátky Fondu národného majetku uprednostniť pri oddlžovaní lôžkové nemocničné zariadenia. V čase dovolenky ministra Kováča o tom médiá informoval jeho hovorca Martin Urmanič. AUDIO: "Z tejto sumy 1,8 miliardy pôjde časť na oddlženie lôžkových zariadení, ktoré pôjdu pod vyššie územné celky a mestá a obce. A časť pôjde na oddlženie verejných lekární." RFE: Viete konkretizovať tie jednotlivé čiastky? M. Urmanič: "Nie. Presné sumy alebo cifry v tejto chvíli neviem povedať." RFE: Kedy to bude známe? M. Urmanič: "Bude to známe pravdepodobne budúci týždeň, keď sa vráti pán minister z dovolenky a definitívne sa rozhodne o tom, v akých objemoch pôjdu na tieto jednotlivé položky, ako som ich spomínal, finančné prostriedky." Z povedaného vyplýva, že lekárnikom sa zo sumy, určenej na oddlženie celého rezortu zrejme ujdú skutočne iba "omrvinky". Reálne to totiž v prvej "júlovej" fáze vyzerá na 700 miliónov korún, koncom augusta najviac na jednu miliardu. Z viac ako šesťmiliardového dlhu im táto vláda "ukrojí" teda necelú tretinu. Pravdou však tiež je, že ani pri celoplošnom oddlžení lekárnického sektora by sa situácia radikálne nezmenila. Nesystémové kroky v poistnom a liekovom reťazci - vrátane nezdravej legislatívy - nemôžu totiž dať záruky, že dlhy sa nezačnú v slovenskom zdravotníctve nabaľovať nanovo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...