Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       30. júl 2002 Prezident nepodpísal antikomunistické zákony, jeho pripomienky posúdi parlament v auguste Jana Pankovčínová Prezident republiky Rudolf Schuster využil svoje ústavné právomoci a okrem iných dnes nepodpísal trojicu takzvaných antikomunistických zákonov. Podrobnosti zisťovala Jana Pankovčínová. Hneď na úvod zdôraznime, že odmietavé gesto hlavy štátu sa dalo očakávať. A to nielen pre niektoré právne rozpory v prijatých antikomunistických zákonoch, ale aj vzhľadom na rozdielne politické názory medzi parlamentnou väčšinou a prezidentom. Kým parlamentná väčšina bez ohľadu na koalično-opozičné delenie sa na poslednej schôdzi neočakávane po dvanástich rokoch od pádu komunistického režimu priklonila k poslaneckým iniciatívam na razantnejšie vyrovnanie sa s komunistickou minulosťou, na druhej strane prezident, poznačený práve dlhoročným pôsobením v komunistických štruktúrach, dával jasne najavo politickú nevôľu sa pod takéto zákony podpísať. Bez ohľadu na rôzne politické videnie však bude v nasledujúcich dňoch kľúčový nový postoj parlamentu k námietkam hlavy štátu. Poslanci totiž môžu jeho pripomienky odmietnuť a schváliť zákony v pôvodnom znení, čím vstúpia do platnosti, alebo prezidentove výhrady - či už všetky alebo len časť z nich - zapracovať do zákonov, a tým ich znenie "poopraviť". Aký bude nový politický postoj poslancov, je v tejto chvíli ťažké predpovedať, avšak už len skutočnosť, že žiadna politická strana, ani vláda doteraz nikdy takéto zákony nevypracovali, dáva tušiť problémy. Pravdepodobnejšie sa tak javí to, že "osamelý bežec" - poslanec Ján Langoš, ktorý dva z troch sporných zákonov vypracoval - nebude mať na ružiach ustlané pri opätovnom presviedčaní poslancov, aby prezidentské veto prelomili a trvali na pôvodnej filozofii zákonov. Ľahké to nebude mať nielen pre blížiace sa parlamentné voľby, ale aj pre istú mieru oprávnenosti niektorých prezidentových výhrad. Poďme však k podstate pripomienok Rudolfa Schustera. Zákon o sprístupnení dokumentov tajných služieb z rokov 1939 až 1989 a o vytvorení Ústavu Pamäť národa mal občanom, prenasledovaným fašistickým a komunistickým režimom, umožniť nahliadnuť do tajných dokumentov, ktoré sa ich týkali a tiež vedeckým pracovníkom a historikom pri mapovaní konkrétnych historických udalostí. Prezident však zákonu vyčíta niekoľko najmä technických otázok, keďže sa zákon odvoláva na iné normy, ktoré boli medzitým novelizované. Podstatnú výhradu tlmočil jeho hovorca Ján Füle takto: AUDIO: "Keď hovoríme o tom, že by vznikol ten Ústav Pamäte národa, tak on by mal aj ľudí, ktorí spĺňajú takzvanú podmienku bezúhonnosti. Medzi podmienky bezúhonnosti patrí to, že teda nikdy neboli členmi Komunistickej strany, ale zároveň, že nikdy neboli členmi strán a organizácií, ktoré patrili pod Národný front. To znamená, že podmienku bezúhonnosti nespĺňajú dnes ani tí ľudia, ktorí boli voľakedy filatelisti alebo záhradkári." Za problém prezident považuje aj zabezpečenie prístupu občanov k archívnym "rekonštruovaným" zväzkom tajných služieb, pri ktorých sa podľa neho nedá zaručiť pravosť materiálov. Zákonu teda prezident nevyčíta protiústavnosť. Podobne je to aj v prípade ďalšieho Langošovho zákona o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách. Poslanec Langoš presadzuje, aby príslušníci bývalej tajnej služby, ktorí dnes pracujú v spravodajských službách, museli prejsť novými previerkami nezávislého Národného bezpečnostného úradu. Tento problém je citlivý, ale potrebné je ho doriešiť aj z hľadiska vstupu Slovenska do NATO. Prezidentove výhrady sú okrem iných nasledovné: AUDIO: "V prvom rade sa tam definuje aj pracovno-právny vzťah k tajným službám, ktorý neexistuje. Tajné služby poznajú len služobný pomer. Okrem toho je to v rozpore so Zákonníkom práce." Protiústavnosť prezident vyčíta iba tretiemu parlamentom schválenému zákonu. Ide o novelu Trestného zákona, ktorá zavádza ako nový trestný čin takzvanú "jáchymovskú lož", teda trestnosť propagácie a šírenia komunistických myšlienok a symbolov. Veľmi kriticky sa na adresu tejto normy vyjadrovala aj Európska komisia, ktorá ústami svojich predstaviteľov jasne pred pár týždňami deklarovala, že ak zákon nadobudne platnosť, bude negatívne vnímaný aj v chystanej hodnotiacej správe Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej únie. Hovorí Ján Füle: AUDIO: "Tento zákon je v zjavnom rozpore s Ústavou SR aj v zjavnom rozpore s Listinou základných práv a slobôd a ďalšími medzinárodnými dokumentmi, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku." Füle to vysvetlil potieraním základného princípu právneho štátu - a to princípu právnej istoty. Zjednodušene povedané, nemožno stíhať činy, ktoré neboli v čase ich vykonania trestné. Prezident zvažoval aj politický aspekt, a síce, ako by ovplyvnil predvolebnú kampaň: AUDIO: "Vieme, že Komunistická strana Slovenska sa zúčastní predvolebnej kampane a v prípade, že by dosiahla úspech, by mohli byť spochybnené voľby ako celok." RFE: Toto je však politický argument pána prezidenta. Nemyslíte si, že pri tom, keď vracia zákony, by nemal brať do úvahy svoje odlišné politické názory, ale mal by sa riadiť iba tými právnymi argumentami? Fule: "Ja som povedal tie právne argumenty, ktoré sú úplne jasné a ten ďalší je domyslieť politické dôsledky takého zákona a to sú tie politické dôsledky."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...