[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

19. august 2002

Koaličná rada sa dnes nedohodla, deblokácie zostávajú otvorenou otázkou

Marián Bednár

Koaličná rada neprijala v súvislosti s hotovostnými deblokáciámi ani s Európskym zákonníkom sociálneho zabezpečenia spoločné politické stanovisko. Analyzuje Marián Bednár.


Odchod SDĽ a SOP z koaličnej rady a tým znemožnenie prijať definitívny verdikt nad ponukou ruskej strany realizovať hotovostnú deblokáciu vo výške 30 percent z 500 miliónov dolárov, nikoho neprekvapil. Už vopred bolo jasné, že pravicové strany nepristúpia na podmienku SDĽ, aby sa najskôr prerokoval a schválil Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia. Je predvolebné obdobie a akýkoľvek ústupok pravice v tejto otázke by sa zrejme odrazil na preferenciách strán. Jednoducho povedané, ľavica zúfalo pretláča svoju predvolebnú agendu do vlády a pravica urobila všetko preto, aby túto jej snahu čo najviac eliminovala. Napokon sám predseda SDĽ Pavel Koncoš priznal, že prijatím Európskeho sociálneho zákonníka nepodmieňuje jeho strana rozhodovanie o návrhu ruskej strany.

AUDIO: "Nie to nesúvisí spolu. My sme na vláde presadili, aby vláda vyslala ministra Hajnoviča do Moskvy na priame rokovanie s ruským ministrom financií. Jednoducho je treba hovoriť a rokovať o tom, či naozaj 30 percent je konečných a či sa to nedá vyjednať politicky výhodnejšie pre Slovensko."

Postoj predsedu SDĽ, ktorý tiež považuje schválenie ruského návrhu tesne pred voľbami za nemorálne, možno vnímať ako politickú deklaráciu smerom k voličom, pričom však necháva otvorený priestor pre rozhodovanie vlastných ministrov vo vláde. Napokon aj jeho koaličný partner, predseda SOP Pavol Hamžík uviedol, že išlo o deklarovanie politického postoja a teraz je na vláde ako sa bude správať. Nič nenaznačuje, že by vo vnútri SDĽ vznikol zásadne odlišný pohľad na problém, aj keď minister Hajnovič návrh intenzívne presadzuje a podporuje. Pavol Hamžík:

AUDIO: "Minister Hajnovič bude musieť súhlasiť s tým, o čom rozhodne vláda. Čiže toto boli politické rokovania a všetko je na vláde."

Dá sa teda očakávať, že SDĽ a SOP nebude zaväzovať svojich ministrov k tomu, aby s Hajnovičovým návrhom hotovostne deblokovať ruský dlh nesúhlasili. Takýto postoj, ktorý presúva zodpovednosť politických strán na ministrov, je zrejme prijateľný aj pre premiéra Dzurindu:

AUDIO: "Zodpovednosť za rozhodnutie bude niesť vláda a za akékoľvek rozhodnutie, ktoré urobí nie budúca vláda. Netreba byť zbabelí. Ten problém je pred nami a buď ho rozhodneme tak alebo onak. Nie sú tam ideologické problémy a nech každý minister držiac potrebnú sumu informácii v konečnom dôsledku rozhodne. Ja nebudem predvídať výsledok rozhodovania."

Situácia zatiaľ vyzerá tak, že myšlienku hotovostnej deblokácie podporuje SDKÚ a SMK. Proti je KDH a otázny zostáva postoj ministrov SDĽ a SOP. Zrejme v prípade KDH nezavážila ani skutočnosť, že celkový balík ruského dlhu, ktorý je 850 miliónov dolárov by sa delil skoro na polovicu. Čiže na tovarové deblokácie by zostalo 420 miliónov dolárov a zo zostávajúcich 420 miliónov by sa 30 percent vyplatilo v hotovosti.

Treba povedať, že názory expertov sa na uvedenú ponuku realizovať hotovostnú deblokáciu rôznia. Časť presadzuje myšlienku tovarovej deblokácie, pretože je podľa ich názoru výnosnejšia. A aj keď kedysi dovoz tovarov sa dial netransparentne a slúžil ku korumpovaniu politickej špičky, podľa ich názoru práve pred ňou stojí výzva týmto pokušeniam odolať. Navyše, podľa niektorých analytikov sa zahraničnopolitické postavenie Slovenska zmenilo a netreba sa obávať, že deblokácie budú slúžiť k tesnejším spojeniam Bratislavy s Moskvou. Iná časť expertov upozorňuje, že doteraz ani jedna politická garnitúra nepresvedčila o svojej schopnosti realizovať tovarovú deblokáciu bez korupčných afér, vrátane tej Dzurindovej. Stačí spomenúť kauzu Devín banky. Celý proces je podľa nich málo transparentný, s nepochopiteľným rúškom tajomstva. Vo väčšine prípadov ho totiž sprevádza podpisovanie dokumentov, ktoré majú tajný charakter. Vyplatenie časti deblokácií v hotovosti a získanie finančného balíka asi 7 miliárd korún tak dáva možnosť aspoň zčasti sa zbaviť na prvý pohľad veľkého ale málo transparentného obchodu.

Napokon ponuka fifty fifty, ako hovorí o nej premiér, dáva možnosť "podeliť sa" medzi dvoma skupinami hráčov. Tými, ktorí profitujú z tovarovej deblokácie a tými, ktorí majú záujem dostať peniaze okamžite. O tom, aká filozofia sa nakoniec presadí, rozhodne v stredu vláda a je na voličovi aké stanovisko k jej rozhodnutiu zaujme o mesiac pri voľbách.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print