Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. august 2002 Kontroverzná rozprava k antikomunistickým zákonom Jana Pankovčínová O priebehu dnešnej parlamentnej rozpravy k takzvaným antikomunistickým zákonom, ktoré poslancom vrátil prezident Rudolf Schuster, už podrobnejšie informuje Jana Pankovčínová. K politicky najkontroverznejším zákonom, ktoré vetoval prezident Schuster a ktoré masívne pred schôdzou kritizovala najmä parlamentná ľavica SDĽ, SDA a SOP, patrili takzvané antikomunistické zákony. Dva z nich - zákon o Ústave Pamäť národa a zákon o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách - presadil v júni nezávislý poslanec za DS Ján Langoš spolu s podporou pravice - teda KDH, SDKÚ a SMK, a tiež s neočakávanou podporou opozičného HZDS. Z dnešného priebehu rozpravy sa však zdá, že o podporu opozície, teda poslancov HZDS, Langoš príde. Ani jeden z poslancov tohto tábora sa totiž na obranu antikomunistických zákonov otvorene nepostavil. Zákonom o pamäti národa sa Langoš snaží sprístupniť historikom, obetiam a ich príbuzným dokumenty tajných služieb z rokov 1939 až 89, a tým aj prispieť k objasneniu temných stránok slovenskej histórie. Prezident však žiadal poslancov, aby zákon neschválili ako celok, čo znamená, že nevyužil možnosť predložiť poslancom konkrétne pripomienky. Rovnako Schuster nevyužil svoju ústavnú kompetenciu sa s výhradami obrátiť na Ústavný súd SR po tom, ako by zákon nadobudol účinnosť. Na prelomenie prezidentského veta tak bude dnes potrebný súhlas najmenej 76-tich zo 150 poslancov. Rozprava ale ukázala, že to bude problematické. Za zákon vystupovali len kresťanskí demokrati. Šéf klubu František Mikloško najprv skonštatoval, že prezident tým, že parlamentu vrátil z jednej schôdze až 18 zákonov, nesplnil sľub, že sa bude obracať s výhradami na Ústavný súd. Zdôraznil tiež, že väčšina postkomunistických krajín sa už s komunistickou minulosťou podobnými zákonmi vysporiadala, len na Slovensku na to nie je vôľa, avšak raz sa bude musieť nájsť. Mikloško ďalej uviedol: AUDIO: „Čo to vlastne znamená, že hlava štátu, ktorá ma byť morálnym svedomím štátu, ktorá nemá veľké právomoci vo výkonnej sfére, ale ktorá by mala určovať smer tejto krajiny, ktorý sám sa dovoláva doktríny tejto krajiny, že ju treba, čo to znamená, že on nechce urobiť ten základný krok, ktorý nás učili od detstva - jednoducho urobiť si isté spytovanie svedomia? Mám na mysli spytovanie svedomia tejto krajiny, tohto štátu, ktorý on reprezentuje ako symbol? Kam chce pán prezident túto krajinu viesť, keď nechce urobiť tento prvý krok, aby sme sa zamysleli nad tým, ako sme sa správali v týchto dvoch totalitách?“ Podľa Mikloška mohol Rudolf Schuster dokázať, že napriek tomu, že patril ku komunistickej nomenklatúre, vyrástol v novej funkcii na štátnika, ktorému na smerovaní krajiny záleží. Na jeho vystúpenie reagoval len poslanec SNS Prokeš, podľa ktorého je sľub prezidenta, že nebude parlamentu vracať zákony, nič proti sľubu premiéra Dzurindu o dvojnásobných platoch. Ďalší kresťanský demokrat Peter Muránsky nadviazal konkrétnou osobnou kritikou hlavy štátu ako bývalého komunistického aparátnika, ktorý sa po zvolení do funkcie prezidenta zároveň hrdí svojou dlhodobou katolíckou vierou. Muránsky citoval tajný dokument z roku 1987 z porady funkcionárov KSS z východného Slovenska, podľa ktorého sa mal Schuster podieľať na potieraní cirkvi: AUDIO: „Preto v snahe predísť aktivizačným snahám cirkví s cieľom eliminovať ich, prijímame na úrovni východoslovenského krajského národného výboru a ONV tieto opatrenia: 1. predseda VS KNV na svojej úrovni sa účasti predsedov ONV prerokuje politicko-organizačné opatrenia na eliminovanie aktivity veriacich na pútiach a cirkevných slávnostiach v tomto roku.“ Predkladateľ zákona o pamäti národa Ján Langoš nevôľu prezidenta podpísať zákon odmietol slovami: AUDIO: „...že námietky sú účelové z politického hľadiska a niektoré účelovo skresľujú skutočný význam niektorých ustanovení, že námietky dehonestujú prácu poslancov a legislatívcov.“ Ďalší Langošov zákon o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách, ktorý prezident tiež žiada bez pripomienok neschváliť, má zabrániť bývalým príslušníkom ŠtB pracovať v súčasných spravodajských službách. Tých, ktorí v nich už pracujú, by mal nanovo preveriť nezávislý Národný bezpečnostný úrad. Podobne ako v prvom prípade, podpora pléna je neistá. To isté sa týka aj novely zákona o ochrane utajovaných skutočností a novele Trestného zákona z dielne poslancov OKS. To, či poslanci prelomia veto prezidenta v prípade týchto zákonov, ukáže až dnešné neskorovečerné hlasovanie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...