Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       20. august 2002 Mečiarove "nitky" opäť v pozornosti západných partnerov Milan Žitný Koľko je hodný sľub obhajcov Ivana Lexu, že ich mandant neujde opäť do cudziny? Týmto sľubom zdôvodňujú advokáti exriaditeľa tajnej služby zbytočnosť útekovej väzby ich mandanta. Skúsme sa na túto otázku pozrieť očami zahraničných médií. Rakúske denníky Die Presse a Der Standard uvádzajú, že kvôli formálnej chybe zrušil Najvyšší súd SR (NS SR) väzbu Ivana Lexu. Zdá sa, že tieto denníky sa zhodujú v názore tak s advokátmi, ako aj so sudcom NS SR Štefanom Minárikom, ktorý obhajoval rozhodnutie jeho senátu tým, že o väzbe nerozhodol zákonný sudca. Nezostáva teda nič iné, než počkať na rozhodnutie zákonného sudcu z Okresného súdu Bratislava 3. Tým by mohla celá kauza skončiť, ale domáca verejnosť i zahraničné médiá vidia kauzu Lexa inak. Nemecký denník Süddeutsche Zeitung v tejto súvislosti konštatoval: "Najnovšia aféra je dobrou živnou pôdou pre názory, že Mečiarove ´nitky´ v štáte a spoločnosti zostali neporušené." Nemecký denník mal nepochybne na mysli názory ľudí, ktorí si myslia, že Mečiarove nitky siahajú až na Najvyšší súd. Tento postreh nie je ojedinelý - podobne vidí aktuálnu situáciu na Slovensku aj denník Die Presse, ktorý uviedol, že osud jednej osoby, čiže bývalého riaditeľa SIS, môže ovplyvniť budúcnosť Slovenska tým, že Lexa na slobode je plusom pre Mečiarovo HZDS na domácej pôde, ale mínusom pre krajinu tesne pred rozhodujúcim okamihom o prijatí do Európskej únie a do NATO. V tomto "integračnom" kontexte je príbeh Ivana Lexu politickou kauzou - pokiaľ sa Slovensko nedokáže účinne vysporiadať s nedávnou minulosťou, je to pre partnerov v únii a aliancii znakom, ktorý popísal nemecký denník: "Mečiarove nitky v štáte a spoločnosti zostali neporušené." Záruky, že po parlamentných voľbách sa na Slovensku bude razantnejšie pokračovať v odstraňovaní dôsledkov a záťaží z minulosti, nemajú členovia NATO a EÚ žiadne. Pre predsedu strany Smer Roberta Fica, ktorý sa na volebných plagátoch sám už uviedol do funkcie budúceho premiéra, nie je kauza Lexa - na rozdiel od názoru západných partnerov - žiadnou kauzou. Tým im dal "samodesignovaný" premiér Fico signál, ako si predstavuje poriadok a právny štát, ak sa stane predsedom vlády. Predstavitelia NATO a EÚ veľmi dobre vidia, s akými striedavými úspechmi prebiehali posledné štyri roky - raz to boli úspechy pre mečiarovský tábor, inokedy pre jeho odporcov. S blížiacimi sa parlamentnými voľbami sa však hranica medzi oboma tábormi pomerne výrazne stiera. SDĽ podržala v parlamente pri hlasovaní o odvolaní predsedu Najvyššieho súdu Harabina vo funkcii. Teraz Najvyšší súd pod Harabinovým vedením vyšiel v ústrety Mečiarovým "nitkám". Fico vyhlasuje, že nepôjde s Mečiarom do vlády, ale takisto ani s Dzurindom, čím dáva oboch a obidve volebné obdobia na rovnakú kvalitatívnu úroveň. To nie je dobrý kalkul ani v domácej politike, ale ani voči partnerom v EÚ a NATO. Podobne sa správa aj vedenie strany ANO, čiže názor Ficov nie je ojedinelý. Takéto stieranie rozdielov medzi minulou a súčasnou vládou politickými stranami, ktoré chcú byť v budúcej vláde, je tiež signálom, že neobjasnené kauzy a nevyriešené resty z minulosti nechcú riešiť. Práve preto budú mať resty z minulosti dostatočnú schopnosť a silu ovplyvňovať vývoj v nasledujúcich rokoch. S týmto rizikom sa bude o Slovensku rozhodovať koncom tohto roka, či ho prijať za člena NATO a EÚ. Oveľa závažnejšie je, že resty z minulosti neprispejú k politickej stabilite budúcej vládnej koalície, nech už bude akokoľvek pestrofarebná.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...