Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       20. august 2002 Poslanci zlyhali pri hlasovaní o novele zákona o utajovaných skutočnostiach Marián Bednár Skutočnosť, že Národná rada neschválila prezidentom vrátenú novelu zákona o utajovaných skutočnostiach môže mať vplyv na zahraničnopolitické renomé Slovenska. Analyzuje Marián Bednár. Nie je žiadnym tajomstvom, že experti Severotlantickej aliancie síce počas svojej inšpekčnej cesty oficiálne ocenili prijatie zákona o utajovaných skutočnostiach, ale pri rokovaniach predostreli k nemu viacero výhrad. Z hľadiska práce s utajovanými skutočnosťami im prekážal najmä fakt, že rozsiahly okruh osôb sa nemusí podrobiť bezpečnostným previerkam a preto ho navrhovali zúžiť. Išlo hlavne o sudcov a starostov. Pripomienky aliancie boli predstaviteľmi slovenského Národného bezpečnostého úradu vypočuté a tak sa zrodil poslanecký návrh novely zákona o utajovaných skutočnostiach. Ten sa však nezameral len na definovanie okruhu osôb podliehajúcich previerkam, ale odstraňoval aj niektoré systémové chyby. Na tie mimochodom upozornili predčasom na bratislavskom rokovaní šéfovia národných bezpečnostných úradov z krajín V-4. Išlo najmä o to, že žiadosť o previerky nemohli podať samotné firmy, ale mohli tak konať až na základe výzvy úradníkov. Pri vyhlasovaní verejných súťaží tak mali štátni úradníci priestor na svojvoľné zaobchádzanie s podkladmi konkurenčných firiem, čo im umožňovalo niektoré uprednostňovať. Novela zákona by obmedzila zneužívať právomoc úradníkov vo verejných súťažiach tým, že firmám priamo dávala právo žiadať Národný bezpečnostný úrad o preverenie. Prezidentova iniciatíva a následné hlasovanie poslancov o novele zákona v parlamente pozitívny trend narábania s utajovanými skutočnosťami zbytočne zastavili. Paradoxne v záverečnom hlasovaní nepodporil novelu aj líder SMER-u Robert Fico, ktorého bilboardy predstavujú ako garanta integrácie Slovenska do NATO. Hovorí riaditeľ NBÚ Ján Mojžiš: AUDIO: "V prvom rade pán prezident odporúčal zákon prijať čo sa nestalo z toho dôvodu, že nehlasoval zaň dostatočný počet poslancov. Chýbalo osem hlasov. Hodnotím to ako premárnenú šancu posunúť našu legislatívu smerom k demokratickým krajinám. Hodnotím to ako zdržanie nevyhnutného procesu, lebo skôr či neskôr budeme musieť tieto zmeny urobiť." Prezidentove výhrady k novele poslaneckého zákona o utajovaných skutočnostiach komentoval šéf NBÚ Ján Mojžiš takto: AUDIO: "Nedomnievame sa a by som povedal, chceli by sme vyvrátiť tú argumentáciu, ktorá hovorí, že previerka, alebo jej aplikácia by mohla nejasným spôsobom zasahovať do práva a povinnosti sudcu vyplývajúce z ústavy. Totiž to oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, nemusí byť podmienkou aby sudca pracoval. My len hovoríme o tom, čo všetko by mal sudca, ktorý sa bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami podstúpiť a mal garantovať. Nie je to žiadnym spôsobom spojené s výkonom práce sudcu." Signál, ktorý vyslal dnes nadránom parlament neschválením novely zákona o utajovaných skutočnostiach do centrály aliancie neunikne pozornosti členských krajín, čo pred pražským summitom nie je dvakrát príjemné. Hovorí Ján Mojžiš: AUDIO: "Ochrana utajovaných skutočností je pevnou súčasťou nášho hodnotenia. Vytvorili sme určité predpoklady na to, aby sme plne zodpovedali na otázky partnerov a aby sme plne rešpektovali tie potreby, ktoré sa kladú na každú kandidátsku krajinu. Samozrejme nie je to pozitívne čo sa stalo, to znamená, že sme mohli prejsť tú cestu rýchlejšie." Argument, ktorý ako - tak môže toto hlasovacie faux paux napraviť sa podľa Ján Mojžiša črtá v prísľube, že okamžite po voľbách sa schváli kvalitná novela zákona o utajovaných skutočnostiach. AUDIO: "Budeme to musieť dobehnúť a prisľúbiť, že túto chybu odstránime.( 02:37) Pripravíme nový zákon, aby o ňom nová vláda mohla okamžite rozhodnúť." Ján Mojžiš sa prihovára, aby novela zákona, ktorú by schválila nová vláda, zohľadňovala čo najväčšie zúženie okruhu osôb bez bezpečnostnej previerky. AUDIO: "Krajiny NATO nepoznajú okrem troch ústavných činiteľov štátu ďaľšie osoby od korých by sa nevyžadoval certifikát bezpečnostnej spoľahlivosti. Premiér, prezident a predseda parlamentu sú jedinými tromi osobami u ktorých sa nepredpokladá, že na pôde NATO budú od nich vyžadované certifikáty." Podľa Mojžiša sa Slovensko tomuto trendu nevyhne, pretože po podpísaní zmluvy s alianciou sa budú musieť podstatné veci z nej vyplývajúce aplikovať do právneho systému. Bez ohľadu na to, čo si včera o tom mysleli poslanci dnes už bývalého parlamentu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...